Ako sa kone pohybujú II. – Chrupavka a väzivo alias „Ja to podržím a ty to potiahni“

20. srpna 2011 v 12:25 | Viktória Kóňová |  Ako sa kone pohybujú
Vítam Vás pri čítaní druhého dielu tohto seriálu o funkčnej anatómii koňa. Dnes sa pozrieme na zvyšné dva typy tkanív opornej sústavy.




Ak ste predošlý diel nečítali, nájdete ho tu. V tomto článku nájdete informácie o stavbe a fungovaní pomocných štruktúr opornej a pohybovej sústavy koňa - chrupaviek a väziva. Text je opäť rozdelený na dve časti - teoretickú a praktickú.




Chrupavka

Chrupavka je oporné tkanivo tvorené chrupavkovými bunkami (chondrocytmi) a medzibunkovou hmotou, ktorá podľa druhu chrupavky obsahuje rôzne množstvo elastických a kolagénových vláken, teda je do rôznej miery pružná a mäkká. Tvorí koncové časti tela (ušnica, nozdra) alebo pokrýva kĺbne plochy, čím ich chráni pred odretím a umožňuje ich hladké kĺzanie pri pohybe.

Kĺbne chrupavky nemajú žiadne vlastné zásobenie živinami, nepretkávajú ich nijaké krvné cievy. Výživu im zabezpečuje kĺbna tekutina, ktorá vypĺňa každé kĺbne púzdro. Pri strednej záťaži sa pritlačením kĺbnych plôch o seba chrupavka medzi nimi každým krokom stlačí ako špongia a potom sa zas uvoľní, nasávajúc kĺbnu tekutinu. Takto z nej získava živiny potrebné na to, aby zostala zdravá a funkčná. No ak je pohyb nedostatočný, chrupavka postupne z nedostatku živín degeneruje, naopak príliš vysoká záťaž ju rozrušuje a ničí. Oba tieto neprirodzené stavy časom vedú k chronickým ochoreniam kĺbov, teda k artróze.


Pri dopade končatiny na pevný povrch sa chrupavky v kĺboch (modré) stlačia (A) a pri následnom odľahčení končatiny sa zas roztiahnu a nasajú pritom výživu (bodky) z kĺbnej tekutiny (B).


Väzivo

Väzivo je tvorené väzivovými bunkami a medzibunkovou hmotou, ktorá obsahuje veľa kolagénových a menej elastických vláken, väzivo je teda dostatočne pevné, ale zároveň aj trochu pružné. Tvorí úpony svalov na kosti, teda šľachy, svaly tiež obaľuje a spája formou povázok a vo forme väzov stabilizuje kĺby a určuje rozsah ich pohyblivosti.

Šľachy obsahujú hlavne kolagénové vlákna, no sú do istej miery aj elastické. Pomocou nich sa svaly upínajú na kosti, chránené bývajú šľachovými pošvami, ktoré obsahujú isté množstvo ochrannej tekutiny. Tvoria celú spodnú časť končatín koňa (ohýbače a naťahovače prstov), ktoré sú preto veľmi zraniteľné. Sú síce veľmi pevné, no práve ich obmedzená pružnosť pri preťažení môže spôsobiť ich poškodenie - natrhnutie, v extrémnom prípade až pretrhnutie. Ich dĺžka sa dá aktívne ovplyvňovať hlavne do 2 rokov veku koňa, v menšej miere ešte do 5-6 rokov.


Šľachy v spodnej časti končatiny koňa.

Povázky sú husté kolagénové siete, ktoré obaľujú jednotlivé svaly, spájajú viacero svalov, takže tieto môžu fungovať ako jeden celok; inde ich zas oddeľujú a tým umožňujú, aby po sebe hladko kĺzali. Tým, že svaly obaľujú, ich vlastne chránia pred nefyziologickým, teda prílišným natiahnutím. Ak sa to však predsa stane, môže dôjsť k natrhnutiu povázky a toto zranenie ľahko ovplyvní mnoho ďalších, pripojených štruktúr - výsledkom je stuhnutosť a bolestivosť často úplne vzdialenej časti tela.


Hlavné veľké povrchové povázky (názvy nie sú dôležité, dívajte sa hlavne na rozmiestnenie).

Väzy sú veľmi pevné a len málo pružné kolagénové štruktúry, ktoré stabilizujú kĺby a tiež postavenie rôznych častí kostry navzájom (napr. krku a chrbta). Tým určujú rozsah ich pohyblivosti a bránia ich poškodeniu (napr. aby sa kĺby prstov pri pohybe nestáčali do strán). Okrem malých väzov, stabilizujúcich každý jeden kĺb, sa v tele koňa nachádza aj niekoľko veľkých väzivových štruktúr, ktoré zabezpečujú udržanie stabilného držania tela a uľahčujú svalstvu nesenie kostry a vnútorných orgánov.

Pre jazdca sú najdôležitejšie dva - šijový väz a supraspinálny väz (tzv. "chrbtový pás"). Šijový väz spája krčné stavce s tŕňovými výbežkami prvých hrudných stavcov (začína už na zátylku), udržiava polohu krku, umožňuje zdvihnutie a sklonenie hlavy a krku a pri správnom natiahnutí (dopredu-dolu) tiež prispieva k dvíhaniu chrbta. Skladá sa z dvoch horných povrazcov a z dosiek šijového väzu. V oblasti kohútika je šijový väz prepojený so supraspinálnym väzom, ktorý vedie po hornej strane celej chrbtice a vytráca sa až v oblasti krížov. Upína sa na horný výbežok každého stavca, takže pri jeho natiahnutí sa vyklenuje celá hrudná i bedrová chrbtica smerom nahor. Toto natiahnutie je samozrejme možné iba pri natiahnutí pripojeného šijového väzu dopredu-dolu, respektíve pri naklopení panvy (zhromaždenie). Natiahnutý šijový a supraspinálny väz dávajú možnosť chrbtovému svalstvu rytmicky sa uvoľňovať a sťahovať - teda ho používať správne a bez poškodzovania.


Šijový väz a naň napojený supraspinálny väz umožňujú pri napnutí nenamáhavé nesenie krku a chrbta.

Keďže väzy sú veľmi pevné, veľa vydržia, no ak sú nesprávnym pohybom neustále príliš naťahované, môžu sa časom ponatŕhať. To najčastejšie nastáva u medzikostného svalu (napriek zavádzajúcemu názvu to nie je sval - je to väz), ktorý prebieha medzi šľachami dolnej časti končatín a stabilizuje sponkový kĺb.




Správny vývin podporných štruktúr

Žriebä rastie veľmi rýchlo, jeho kosti sa predlžujú, osifkujú sa (teda chrupavkovité konce kostí sa menia na pevnú kosť). No zároveň sa musia vyvíjať aj väzy, šľachy a chrupavky, aby dokázali s tempom rastu kostí držať krok. Často sa však stáva, že kosti rastú rýchlejšie než ostatné štruktúry a potom prichádzajú problémy - s kĺbmi, šľachami... Časté je tzv. "preklbovanie" u mladých koní, keď sú kosti dlhé a šľachy ohýbačov (zadná strana nohy) krátke - kôň má stále mierne pokrčené karpálne kĺby, nie je schopný ich celkom vystrieť (rieši sa to náročným dlahovaním, výsledky bývajú neisté). Časté sú aj problémy s kolenami a inými kĺbmi, spôsobené nedostatočným vývinom chrupaviek. Tieto problémy sa väčšinou riešia len podávaním minerálnych a vitamínových doplnkov do stravy koňa, to však rozhodne nestačí.

Pravé príčiny - skutočnou príčinou všetkých týchto problémov je veľmi často nedostatočný pohyb v ranom veku koňa (výnimočne ich o problémy spôsobené genetikou či nevhodnou polohou plodu v maternici). Ak totiž mladé šľachy nie sú neustále mierne stimulované ("pastevný krok" počas celého dňa, občasný beh), začnú sa rýchlo skracovať, strácajú svoju pružnosť. Skracovanie šliach podporuje aj hlboká podstielka, do ktorej sa kôň zaborí a potom stojí iba na špičkách namiesto na celom chodidle. Takéto skrátené šľachy sa potom pri prudkom preťažení (skok, šmyknutie...) veľmi ľahko natrhnú. Okrem toho neprimerane dlhé státie v boxe často vedie k stranovým nerovnováham dĺžky šliach, a teda k vzniku nesprávnych postojov končatín - kôň sa s nimi totiž väčšinou nerodí. Čo sa týka problémov s chrupavkami, príčina je rovnaká - ako sa píše vyššie, pri nedostatočnej stimulácii chrupavka nemôže nasávať kĺbnu tekutinu, ktorá obsahuje potrebnú výživu. V tom prípade žiadne vitamínové a minerálne doplnky nepomôžu, pretože chrupavka bude doslova "hladovať pred plným válovom".


Ak žriebä väčšinu času trávi iba ležaním či státím v hlbokej podstielke, šľachy ohýbačov prstov (červenou) sa mu rýchlo poskracujú a potom už nie je schopné končatiny celkom vystrieť. Najlepšou prevenciou je výdatný pohyb už od narodenia.

Riešenie - dostatok pohybu (ideálne je otvorené ustajnenie s veľkým výbehom a pastvinou, kde sú kone rôzne motivované k pohybu), hlavne mladé kone do 2-3 rokov by v žiadnom prípade nemali byť chované po väčšinu dňa v boxe. Na druhej strane však mladé (a aj dospelé) kone tiež nesmieme preťažovať, ich silu treba budovať veľmi postupne, s ohľadom nielen na svalstvo, ale aj na podporné štruktúry. Samozrejmosťou musí byť tiež vyvážená strava, hlavne kvalitné objemové a jadrové krmivo v primeraných dávkach, prípadne presne vybrané a odmerané minerálne a vitamínové doplnky. Všetky tieto problémy sa objavujú najmä u skorých žriebät, ktoré sa rodia ešte v zime, a preto nemôžu mať od začiatku dostatok pohybu. Prirodzená plemenitba v normálnom rozmnožovacom období (máj-august) sa teda zo zdravotného hľadiska javí ako vhodnejšia.


Poškodenia šliach končatín a ich liečba

Toto je v dnešnej dobe veľmi častý jav - kone majú problémy so šľachami a medzikostnými svalmi, pretože ich (hlavne predné) nohy sú neúmerne preťažované. To nastáva nielen u dostihových, skokových a westernových koní, ktoré na predok privádza už samotná povaha ich disciplín, ale bohužiaľ aj u koní drezúrnych, ktoré by sa síce podľa pravidiel mali niesť viac "na zadku", ale moderná realita je často iná. :-/ Šľachy poškodzuje najmä rýchla práca na tvrdom podklade, veľa skokov alebo naopak príliš pomalá práca na predku (pomalý, "loudavý" pohyb bez kmihu) či práca v hlbokom teréne (hlboký piesok, bahno, oranica). Poškodzovanie často prebieha dlhú dobu nepozorovane, pretože samotné natŕhanie šliach je nebolestivé, a tak kôň spočiatku nekríva. Ak však preťažovanie pokračuje, časom sa mikrotraumy nabalia na seba a dôjde k vážnejšiemu poškodeniu - a vtedy už kôň krívať začne, pretože šľachová pošva sa naplní, opuchne a začne tlačiť na priľahlé cievy a nervy. Samotný opuch a zápal sa dá liečivami stiahnuť za niekoľko dní, takže kôň čoskoro krívať prestane, no to v žiadnom prípade neznamená, že šľacha je už vyliečená! Kým sa natrhnuté väzivo celkom zahojí, trvá to minimálne niekoľko týždňov a aj potom treba ešte aspoň mesiac (podľa doporučenia veterinára) venovať opatrnej rekonvalescencii, kým sa kôň môže opäť vrátiť do práce. Navyše treba rátať aj s tým, že zjazvené tkanivo už nikdy nebude také pružné a pevné ako pôvodné, zdravé - takže celkové zaťaženie koňa treba trvalo o niečo znížiť. Niekedy dokonca zostane na zahojenej šľache viditeľný hrbol, tzv. "oblúk".


Zdravé šľachy sa dobre rysujú (noha je "suchá"), sú nebolestivé na pohmat a nehrejú.

Riešenie - najlepšie riešenie problémov so šľachami je nikdy ich nemať, teda vyhýbať sa im prevenciou. Tou je hlavne primeraný tréning na rôznych povrchoch (na jazdiarni nesmie byť ani príliš hlboký, ani príliš tvrdý povrch), nie preťažovanie. Ak má žriebä hojnosť pohybu už odmala (otvorené ustajnenie) a v mladosti sa jeho záťaž zvyšuje len pomaly a postupne, je veľmi dobrá šanca, že problémy so šľachami ani kĺbmi ho nepostihnú. Avšak najhoršie, čo môže byť, je koňa, ktorý väčšinu času trávi v boxe, nárazovo a nepravidelne silno zaťažovať. Organizmus koňa na takéto preťaženie nie je pripravený a preto po ňom bude rozhodne trpieť, a to nielen v oblasti šliach. Čo sa týka bežnej starostlivosti, vždy pred aj po tréningu treba koni šľachy jemne rozcvičiť (a potom zasa uvoľniť) dostatočne dlhým krokovaním - minimálne 10-15 minút! A až po dôkladnom vychladení koňa sa môžu šľachy vystriekať vlažnou (nie studenou) vodou, aby sa eliminoval zápal z prípadných mikropoškodení. Jednou zo základných povinností jazdca pred a po každej jazde je prejsť koni rukami všetky štyri končatiny a skontrolovať, či sa šľachy dobre rysujú, či niektorá noha viac nehreje a či sa niekde nevyskytujú bolestivé miesta.


Správne používanie väzov

Ako som už spomínala, väzy sú pre stabilizáciu tela koňa veľmi dôležité, a to najmä pre mladé kone, ktoré ešte majú málo sily a výdrže, a teda sa nedokážu dlhšie niesť pomocou svalstva. Preto je nesprávne žiadať už od 3-4 ročného koňa prácu v "zhromaždení", ktorého proste ešte nie je schopný - povedie to len k zatuhnutiu kŕčovito stiahnutého svalstva, nervozite a poškodeniu základných chodov. Naopak, u mladého koňa, ktorý si ešte len buduje kondíciu, by sme mali využívať čo najviac pasívne podporné štruktúry, teda väzy. Vyklenutie a uvoľnenie hornej línie možno dosiahnuť natiahnutím šijového väzu a väzu supraspinálneho. Pri natiahnutí tieto väzy totiž preberú časť nesenia chrbta, zdvihnú ho a umožnia uvoľnenie dlhých svalov chrbta a aj svalov hornej línie krku. To je však možné iba pri natiahnutí DOPREDU a dolu, nijako inak. Pri zdvihnutej hlave a krku sú tieto väzy totiž úplne skrátené a naopak pri nízkom, avšak zarolovanom držaní hlavy a krku (za kolmicou) sú síce horné povrazce šijového väzu natiahnuté, no v dôsledku esovitého zakrivenia krčnej chrbtice zostávajú jeho dosky skrátené a úpony šijového väzu neťahajú za výbežky hrudných stavcov, ani za supraspinálny väz - chrbát zostáva prevesený nadol. Pri extrémnom zarolovaní (rollkur) môže dôjsť až k natrhnutiu neúmerne napínaných horných povrazcov šijového väzu, je to teda veľmi škodlivé!


Pri natiahnutí hlavy a krku dopredu-dolu (A) sa esovité zakrivenie krčnej chrbtice roztvára, naťahuje sa šijový väz a chrbát sa dvíha. Naopak pri zdvihnutej hlave (B) zostáva šijový väz povolený a chrbát prevesený a pri zarolovaní (C) sa krk ešte viac esovito zakrivuje, ťah na tŕňové výbežky hrudných stavcov sa nevyvíja a chrbát teda tiež zostáva dolu.

Riešenie - mladé kone jazdiť hlavne dopredu, na jemnom priľnutí, odzadu (nie rukou odpredu!), naučiť ich niesť sa v natiahnutom držaní dopredu-dolu (avšak v rovnováhe, nie s líhaním do ruky!) a nedovoliť koni niesť hlavu za kolmicou. A aj v pokročilejšom výcviku treba koni vždy po max. 10 minútach náročného cvičenia dopriať niekoľkominútový oddych v nízkom a dopredu natiahnutom držaní tela na voľnej oťaži. Keď totiž nesenie chrbta a krku namiesto svalstva preberú väzy, dlhé chrbtové svaly sa môžu uvoľniť - a to je veľmi dôležité najmä pre pravidelný krok, aby pohyb mohol prejsť celým telom koňa (bližšie pri téme svalovej sústavy).


Záver

Tu tento diel seriálu o tom, ako sa kone pohybujú, končí... Dúfam, že ste sa dozvedeli niečo nové, snáď zaujímavé a prínosné a že Vám to aspoň trochu pomôže pri práci s Vaším koňom - aby bol dlho zdravý a spokojný. :)


Zdroje:
Moje vlastné myšlienky, vedomosti a skúsenosti.
Gillian Higgins: Koně a jejich pohyb, Praha, Metafora, 2009 (so súhlasom vydavateľstva použité fotografie zo str. 14, 21 a 38)
Kieran O'Brien: Zdraví koně, Praha, Metafora, 2009
Stefan Stammer: Fyzioterapie, Praha, Brázda, 2007
Anja Beran: S respektem!, Praha, Brázda, 2009
Philippe Karl: Omyly moderné drezury, Praha, Brázda, 2008
Moja vlastná grafika.
Moje vlastné kresby.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.