Bez kopýt niet koňa III. – Na čo to kopyto vlastne je a ako funguje?

21. srpna 2011 v 13:56 | Viktória Kóňová |  Bez kopýt niet koňa
Vitajte pri čítaní tretieho dielu seriálu o konských kopytách. Už vieme, ako sa koňom kopytá vyvinuli a z čoho sa skladajú - takže je najvyšší čas zistiť, ako vlastne fungujú...





Toto je už 3. diel, takže ak ste predošlé dva nečítali, určite tak urobte pred tým, než sa pustíte do tohto - nájdete ich tu. Kopyto koňa je veľmi zložitý komplex štruktúr (ako ste mali minule možnosť presvedčiť sa :D), ktorý má viacero dôležitých funkcií. Teraz si jednotlivé funkcie podrobne rozoberieme, aby sme pochopili, načo vlastne koňom tie kopytá sú, ako fungujú, ako by fungovať mali a čo je pre to dôležité... :)


Iba NAOZAJ funkčné kopytá sú zdravé - no čo to znamená? Čítajte ďalej... ;-)


Ochrana vnútorných štruktúr a nesenie hmotnosti

Prvou a najdôležitejšou funkciou kopýt je ochrana vnútorných štruktúr, teda kostí, kĺbov a chrupaviek. Zdravé rohovinové puzdro je dostatočne pevné a zároveň pružné na to, aby dokázalo tieto štruktúry dlhodobo chrániť, a to aj napriek množstvu pohybu po najrôznejších terénoch - práve k týmto účelom bolo totiž kopyto vyvinuté a preto na ne musí aj naozaj slúžiť, aby mohlo byť zdravé!


Bosé kopytá, pevné i pružné, bez otlakov, štiepania (i keď nie v dokonale funkčnom tvare, bohužiaľ) - na všetkých povrchoch.

Za druhé, kopyto samozrejme nesie váhu koňa - no nemýľte sa, váha nespočíva priamo na chodidlách koňa - nesú ju sčasti elastické vlákna v celom rohovom puzdre a sčasti korunka. Navyše samotné rohovinové puzdro je veľmi ľahké, takže nijako nesťažuje pohyb.


Tlmenie nárazov pri pohybe

Ďalšou nemenej dôležitou funkciou kopyta je tlmenie nárazov pri pohybe. Vďaka mäkkým štruktúram a rozťahovania schopným tvrdším štruktúram sa dokáže kopytná stena pri každom dostúpení do istej miery roztiahnuť a následne pri odľahčení zasa stiahnuť (2-4 mm na každej strane), čím vcelku účinne tlmí prudké nárazy - ide o tzv. kopytný mechanizmus. Samozrejme to však funguje len za predpokladu, že kopyto má fyziologický tvar a je mu umožnené takto sa rozťahovať a sťahovať (bosé). Ak je táto funkcia obmedzená, rýchlo nastáva poškodzovanie kĺbov nadmernými otrasmi.

Keďže kone boli pôvodne rozšírené po celej planéte, museli sa prispôsobiť rôznym povrchom, tvrdším i mäkším. Kone z kamenistých stepí získali úzke a tvrdé kopytá, ktoré umožňovali rýchly pohyb a optimálne obrusovanie rohoviny - kopytný mechanizmus (sťahovanie a rozťahovanie pri pohybe) tu zabezpečuje rozťahujúca sa stena kopyta. Kopyto má vyššiu klenbu chodidla a užšiu strelku, ktoré sa pri dostúpení nedotýkajú povrchu (aby sa neotlačili, nepoškodili). Naopak kone z lesov, lúk a močarísk sa stali podsaditejšími, s kratšími nohami a širokými mäkkými kopytami. To im umožnilo zabrániť nadmernému zabáraniu sa a šmýkaniu na blatistej pôde. A keďže okraje kopyta v takomto teréne nemôžu byť rozťahované tlakom podložky, kopytný mechanizmus tu zabezpečuje široká strelka, ktorá sa vždy pri kontakte s podkladom do istej miery roztiahne.


Vľavo (A) je schematicky znázornený kopytný mechanizmus na tvrdom podklade, vpravo (B) vidíme fungovanie tohto mechanizmu na mäkkej pôde.

No keďže kôň je organizmus nesmierne prispôsobivý, dokáže svoje kopytá aj počas života prispôsobiť meniacim sa pôdnym podmienkam - stačí mu po dostatočnú dobu dodať potrebnú stimuláciu (pohyb po danom podklade). To znamená, že do istej miery sa dokážu aj široké kopytá prispôsobiť tvrdému povrchu a naopak úzke kopytá mäkkému. Musia sa však po danom teréne pohybovať pravidelne a často, byť správne upravované a kôň musí mať optimálnu diétu (o tom viac v poslednom diele tohto seriálu).


Hmatový zmysel

Pre koňa je dôležitý aj hmatový zmysel, ktorý sa cez rúrky steny kopyta prenáša do korunkového okraja, ktorý je bohato zásobený citlivými nervami. Okrem toho sú nervy uložené aj rovnobežne so spodným okrajom kopytnej kosti. Vďaka tomu kôň vie, po čom šliape, má informácie o pevnosti a nerovnostiach terénu... To je však možné len pri priamom kontakte kopyta so zemou (bez podkov). Vďaka presným informáciám o podklade si kôň môže cvičiť stabilizačné reflexy (podvedomé stiahnutie svalov, ktoré stabilizujú kĺby - vždy pri dostúpení na nerovný povrch) a tým predchádza potknutiam a pod.. Bez týchto informácií hrozí vždy väčšie riziko pokĺznutia či podvrtnutia končatiny.


Mnohí jazdci majú strach z cvalu na nie celkom rovnej lúke, v lese, kde trčia zo zeme korene alebo na pobránenom poli, pretože ich kone by sa tam pohli potknúť. To však nie je spôsobené povrchom samotným, ale tým, že tieto kone nevedia stabilizovať svoje kĺby (podkovy, málo pohybu po nerovnom).

Vylučovanie

Veľmi dôležitou funkciou kopýt je aj vylučovanie. Ako dobre vieme, koža je jedným z dôležitých vylučovacích orgánov a rohové puzdro kopyta je derivátom kože (tak ako pazúry, šupiny, parohy...). Do rohoviny teda odchádzajú spolu s látkami potrebnými aj látky, ktoré sú v organizme koňa už prebytočné, prípadne škodlivé. Bývajú to najmä nadbytočné bielkoviny (najdôležitejší je keratín), ale tiež jedovaté zbytky liekov, vakcín, odčervovacích látok... Preto sa dá vďaka stavu kopýt ľahko zistiť, či sa v tele koňa nedávno nenachádzalo niečo cudzorodé, či má dobre zostavenú kŕmnu dávku, či má dosť vitamínov a minerálov, aká je jeho imunita a pod. (ľudská paralela - stav nechtov). Takisto býva z tohto dôvodu často súvis medzi chorobami kopýt, kože a obličiek.



Vodorovné krúžky na kopytách (hore) poukazujú na nedostatky vo výžive koňa, prípadne zlú úpravu. Na druhom kopyte (dolu) vidno iba niekoľko nevýrazných krúžkov - každý sa objavil po odčervení silnou chemikáliou, ako je napr. Ivermectin.

Konský organizmus je evolučne nastavený na produkovanie cca 1 cm rohovej steny mesačne + cca 0,3 cm chodidlovej rohoviny + určitého množstva lístkovej rohoviny a rohoviny strelky. Takto sa telo koňa dokáže s pomocou kože, slizníc a obličiek zbaviť všetkých nepotrebných látok - no len v tom prípade, že má kôň naozaj toľko pohybu, koľko má mať (teda asi 16 hodín pomalého pohybu po rôznych povrchoch denne) a kopytný mechanizmus naozaj funguje (kopytná stena / strelka sa každým krokom môžu rozťahovať a zas sťahovať). Vtedy je totiž zabezpečené optimálne prekrvenie kopytnej škáry, a teda sa môže produkovať ideálne množstvo rohoviny. Akonáhle však kôň stojí (dokonca aj keď sa mu zníži kŕmna dávka), prekrvenie sa obmedzí a produkuje sa menej rohoviny - odpadové látky teda ostávajú v tele a obličky majú o to ťažšiu prácu. Napokon to môže vyústiť až v schvátenie, zlyhanie obličiek či v ľahších prípadoch "iba" kožné problémy. Vylučovaciu funkciu kopýt teda nehodno podceňovať.


Priľnavosť k povrchu

Ďalšie dve funkcie kopýt popisované doktorkou Strasser sú mierne diskutabilné - podľa môjho názoru kopytá takto naozaj môžu fungovať, no tieto funkcie nie sú až také výrazné a dôležité, ako ona popisuje (výskumy, ktoré majú dôležitosť týchto funkcií potvrdzovať, majú nízku validitu a reliabilitu - teda sa na ich výsledky nemožno spoľahnúť). V prvom prípade ide o priľnavosť kopyta k povrchu, ktorá má mať protišmykové a "prísavkové" vlastnosti - t.z., že zdravé bosé kopyto sa na blate či ľade vďaka svojmu tvaru akoby "prisaje" k povrchu a zabráni pošmyknutiu (vyčnievajúci okraj steny a rázvorky pôsobia ako brzda).

Niečo tomuto podobné som naozaj u neokutých koní už viac ráz pozorovala, ale to ešte nedokazuje, že skutočne išlo o túto funkciu kopýt a nie o naučenú schopnosť koňa vybalancovať sa aj na šmykľavom povrchu... Je však fakt, že naši okutí známi mali na blatistej vychádzke vždy smerom z kopca oveľa väčšie problémy než my "bosonožci" - a to mali ich kone v podkovách ozuby! ;-)


Pomocné krvné čerpadlo

A druhou trochu neistou funkciou je pomocné krvné čerpadlo, teda že pri každom kroku sa vďaka rozťahovaniu a sťahovaniu kopýt (a teda zmenám tlaku medzi kopytnou kosťou a stenou kopyta) vytlačí nahor určité množstvo krvi. A keďže srdce koňa je voči veľkosti tela veľmi malé, každá pomoc je dobrá - a ak je kôň 24 hodín denne vonku, je to v súčte až cca 60 000 pumpovacích pohybov za deň! I keď si nemyslím, že to srdcu nejako výrazne pomôže, rozhodne to má pozitívny vplyv na prekrvenie kopytnej škáry a spodnej časti končatín. Vďaka tomu rýchlejšie rastie kvalitná rohovina a šľachy a medzikostné svaly sú zdravšie, bez opuchov (správne prúdenie krvi a lymfy).


Záver

Ako už bolo viac ráz zdôrazňované, aby kopyto mohlo naozaj v plnej miere vykonávať všetky spomínané funkcie, musí mať na to určité podmienky (povrch, pohyb, potrava...). V nasledujúcom dieli Vám ukážem, čo nastáva v prípade, že tieto podmienky nie sú dodržané, v ďalšom sa pozrieme na všetky možné dôsledky podkúvania, choroby a zranenia kopýt a napokon v poslednom dieli načrtnem možnosti, ako kopytám poskytnúť aj v zajatí čo najprirodzenejšie podmienky (a teda ich udržať naozaj zdravé po celý život koňa). :)


Zdroje:
Moje vlastné myšlienky, vedomosti a skúsenosti.
Dr. Med. Vet. Hiltrud Strasser: Celostní ošetřování kopyt koní, Český Těšín, Nakladatelství Růže, 2009
www.kone-naboso.cz + ich diskusná skupina na FB
Vlastné fotografie.
Moja vlastná kresba.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.