Moja filozofia života s koňmi

20. srpna 2011 v 12:51 | Viktória Kóňová |  Jazdectvo ako umenie života
Tento článok je z trochu iného súdka než ostatné - pojednáva o ideologickom zakotvení môjho prístupu ku koňom. Ak Vám je filozofia aspoň trochu blízka, čítajte ďalej...




Keď sme sa na hodinách filozofie učili o klasickom nemeckom filozofovi Georgovi Hegelovi, jeho filozofia mi teda absolútne nič nehovorila - tézy, antitézy a kadejaké iné sprostosti - no fakt ma to vôbec nezaujalo. Bolo to tým, že som ešte rozmýšľala iným spôsobom, pre dospievanie typickým. Určite to sami poznáte z vlastného dospievania - existuje pre Vás len jediný správny názor na vec (samozrejme, že len ten Váš), neprijímate žiadne kompromisy, život beriete spôsobom "všetko alebo nič". Aj ja som taká ešte donedávna bola (a v niektorých oblastiach zrejme ešte stále tak trochu som), je to celkom normálne pre toto obdobie života.

Ale postupne som začala prichádzať na to, že nemusí existovať len jediná správna cesta k tomu istému cieľu. Ak rôzne spôsoby dávajú zmysel, prečo by vedľa seba nemohli existovať súčasne a byť rovnako úspešné? Teraz už hovorím o prístupe ku koňom. Veď to poznáte, tie večné spory "angličákov" a "westerňákov", konzervatívnych jazdcov a horsemanov... Ja som prišla k záveru, že človek, ktorý má vedomosti len o jednom uhle pohľadu na vec a iba ten uprednostňuje, je obmedzený. Nemyslím to ako urážku, ale skôr v zmysle obmedzeného pohľadu na vec, ako kôň, ktorý má klapky na očiach. Doslova.

Možno sa teraz pýtate, akú to má dokelu súvislosť s tým Hegelom?! :D Ja som si ju nedávno uvedomila, možno nie celkom správne - ale chápem to takto... Myslenie jedincov (aj ľudstva ako celku) sa neustále vyvíja po akejsi špirále stále vyššie a vyššie, systémom neustáleho pohybu: téza - antitéza - syntéza, téza - antitéza - syntéza... A tak ďalej, po špirále stále vyššie a vyššie... Pritom sa vždy predošlá syntéza stáva novou tézou. Tento neustály pohyb na stále vyššiu úroveň poznania sa nazýva dialektika. Je to prirodzený jav v prírode, kde sa všetko neustále (i keď svojím vlastným tempom) mení a vyvíja v dokonalejšie (evolúcia). Zmätok? Nechápete? Okej, tak teda...

Téza je vždy nejaký predpoklad, teória alebo dokonca pravidlo... V našej oblasti koní to môže byť napríklad konvenčný spôsob chovu a výcviku koní podľa "zaužívaných" pravidiel. Antitéza je teória, ktorá sa kladie do protikladu s tézou - u nás to môže byť napríklad horsemanship a welfare chov koní... Téza a antitéza silno stoja proti sebe, jednotliví jej zástancovia na sebe navzájom hľadajú chyby a nedostatky, zachádzajú často až do extrémov pri bránení tej svojej "pravdy"... Čo Vám budem hovoriť, sami to dobre poznáte. Takto to pokračuje až do tej doby, kým niekto nepríde so syntézou. Syntéza je zjednocujúca teória, ktorá z nadhľadu dokáže vidieť, že téza a antitéza sa navzájom nevylučujú až tak veľmi, ako sa možno ich zástancom zdá. Dokáže spojiť najlepšie prvky oboch tak, aby s ich pomocou dosahovala čo najlepšie výsledky. Tak sa dá napríklad spojiť prirodzený chov koní a partnerský vzťah s klasickými princípmi jazdenia.

No syntézou vývoj myslenia nekončí. Syntéza sa okamžite stáva novou tézou, proti tej časom vznikne antitéza a niekto opäť vymyslí syntézu oboch. A tak ďalej a ďalej, stále bližšie k dokonalosti. Je totiž hlúpe a namyslené domnievať sa, že to, čo momentálne vieme, je to jediné, najlepšie a najdokonalejšie, čo môže byť a že nič lepšie už nikto nikdy nevymyslí (už len takto napísané to znie smiešne, však? a napriek tomu sa tak mnohí správajú...). Všetko sa neustále mení, vyvíja, je v pohybe a ak chceme aj my byť lepší v tom, čo robíme, nemali by sme zaostať pri prvom objave. Preto platí, že by sme sa mali učiť po celý život a aj to staré známe - "Čím viac vieš, tým viac si uvedomuješ, že vlastne nič nevieš."

No ani tu netreba zachádzať do extrémov. Ľudia, ktorí bezhlavo hltajú všetko nové, čo im príde pod ruku a nekriticky to prijímajú, sa ľahko stratia - nedokážu rozlíšiť pravdu od zavádzania, dôležité od nepodstatného, správne od nesprávneho. Ale čo je správne? Aby sme na túto otázku vedeli odpovedať, musíme vedieť logicky a kriticky uvažovať a podľa toho aj zvážiť a zhodnotiť každý nový prístup k veci (v našom prípade ku koňom). A nemusíme ho potom prijať ako celok, ale vybrať si z neho len to najlepšie, čo nám a nášmu koni najlepšie vyhovuje (naučiť sa tvoriť si z téz a antitéz vlastné syntézy). Dôležité je pri tom ísť dostatočne do hĺbky problematiky, neprijať (alebo naopak neodsúdiť) techniku len na základe povrchných informácií.

Na ukážku Vám uvediem moje kritéria "správnosti", ktorými "preženiem" každú novú metódu, o ktorej získam dostatočné množstvo informácií, predtým, než ju (alebo jej časť) začnem požívať v praxi:

* zdravotný aspekt - ten je najdôležitejší, zahŕňa tak bezpečnosť pri práci s koňom, ako aj dôsledky práce samotnej, ako vplýva na pohybový aparát koňa (a aj iné sústavy) z dlhodobého hľadiska; správne posúdenie tohto aspektu vyžaduje dobré znalosti anatómie a fyziológie koní (napríklad ak metóda preferuje neprirodzené držanie tela, ktoré spôsobuje problémy - ktoré sa možno síce prejavia až po roku či dvoch, ale predsa - určite sa s ňou nestotožním)

* prístup - spôsob zaobchádzania s koňom, psychologický prístup (ak napríklad metóda zahŕňa telesné tresty alebo agresívny nátlak - aj keď možno rafinované skrytý - dám od nej rýchlo ruky preč)

* cieľ - aký cieľ nová metóda sleduje a či sa zhoduje s tým, čo chcem ja s koňom dosiahnuť (napríklad ak ide o čo najrýchlejší úspech na súťaži, s mojimi cieľmi sa to teda určite nezhoduje...)


Zdravie, vzťah s koňom, ciele... To je pre mňa osobne to najdôležitejšie pri voľbe nových výcvikových metód.


Ak ste sa dostali až sem, možno Vám už napadlo, že tento prístup sa vzťahuje na oveľa širšiu oblasť života, než je len prístup ku koňom. Takto môžeme pristupovať k akémukoľvek problému a vďaka otvorenému, ale zároveň kritickému postoju dosiahnuť lepšie výsledky. Lebo preferovanie len jednej (a často zastaranej a už vôbec nie účinnej) metódy veľakrát vedie skôr k úpadku než k trvalému zlepšovaniu sa v danej oblasti.

Zostáva upozorniť už len na jedno, ale azda najdôležitejšie - akokoľvek veľmi Vám môže byť rozum a logika nápomocná, nie je to všetko. Rozhodovať sa treba aj citom, srdcom, podľa toho, aké pocity z vecí máte. Ak od začiatku cítite k niečomu silný odpor aj napriek tomu, že z logickej stránky je "všetko OK", nemali by ste sa do toho za každú cenu púšťať. Váš vlastný negatívny postoj by Vám potom kazil potešenie z bytia s koňom a bránil pokroku. Pozor však, aby ten odpor nepramenil z predsudkov, tie sú totiž tým najhorším radcom!

Čo keby ste sa nad tým skúsili (a aj nad svojou vlastnou filozofiou života s koňmi) trošku zamyslieť, hm...? Možno prídete k zaujímavým záverom... ;-)


Zdroje:
Vlastné myšlienky, vedomosti a skúsenosti.
Vlastná fotografia.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.