Nánosníky

21. srpna 2011 v 16:27 | Viktória Kóňová |  Kritické zhodnotenia
Ahojte, dnes Vás opäť vítam pri čítaní ďalšieho môjho kritického zhodnotenia. Pozrieme sa na nánosníky - na čo by mali a na čo by nemali slúžiť.




Ak si chcete prečítať aj predošlé kritické zhodnotenia, nájdete ich tu. Doporučujem prečítať si najmä článok o pôsobení zubadla v papuli koňa, istým spôsobom naň totiž dnešné zhodnotenie bude nadväzovať. Dnes Vám teda chcem ukázať, čo je to nánosník, ako funguje, na čo slúžil kedysi, na čo slúži dnes a hlavne aké sú klady a zápory jednotlivých druhov a ich rôzneho použitia. Poďme na to...


Čo je to nánosník a ako funguje?

Je to súčasť uzdečky, ktorá obopína čeľuste koňa a má zjavnú funkciu - udržať zubadlo v papuli nehybné, znemožniť koni otvárať ju a zubadlo si v nej posúvať. Podľa sily jeho utiahnutia a miesta kontaktu s hlavou koňa (rôzne typy) sa líši aj jeho pôsobenie. Ak je voľný tak, ako to má byť (na dva celé kolmo postavené prsty!), koni dovoľuje slobodne prežúvať, prehĺtať, zhlboka dýchať. Bráni iba skutočne nadmernému otváraniu papule, ale tvrdú ruku jazdca nezakryje. Kôň totiž automaticky pri tvrdých, dozadu a dolu pôsobiacich "pomôckach" rukou otvorí papuľu v snahe uhnúť spodnou čeľusťou od bolesti, ktorú mu zubadlo spôsobuje. A to je už pri pôsobení o sile väčšej než cca 0,5 kg (u citlivých koní aj menej) - nie, nepreháňam, skúste si to na vlastných ústach a potom rozprávajte!

Na druhej strane, pevne utiahnutý, dokonale priliehajúci nánosník umožňuje vyvinúť na zubadlo oveľa väčšiu silu, a to celkom bez povšimnutia, bez jediného protestu... Kôň totiž nemá veľmi na výber - buď sa proti takémuto týraniu agresívne postaví (vzpínanie, vyhadzovanie, odmietanie ísť dopredu, točenie sa na mieste, chňapanie po jazdcovi...), čo ho zrejme bude stáť ďalšie znásilňovanie (trestanie bičíkom, ostrohami, martingalom či prevliečkami...) alebo sa pasívne poddá a upadne do toho, čo psychológovia nazývajú "naučená bezmocnosť" (symptómy - pevné stisnutie čeľuste, zarolovanie, stuhnutosť, problémy s dýchaním, porušené chody, až krívanie z ruky...). Samozrejme, nie je to priamo práca nánosníka, je to všetko chyba jazdcovej ruky! Ale nánosník je v tomto procese "lámania duše" verným pomocníkom, ktorý dokonale zakryje akýkoľvek náznak protestu koňa.

Aké sú teda dôsledky nesprávneho, prisilného utiahnutia nánosníka? Menovite: stuhnuté, pevne stisnuté čeľuste; v dôsledku spazmu (kŕča) žuvacieho svalu spazmy okolitých svalov (nadjazylkových, podjazylkových, dvíhača hlavy...), ktoré sú spojené s ďalšími... takže v konečnom dôsledku stuhnutie svalstva celého tela, ale najmä krku a chrbta; dráždenie trojklanného a tvárového nervu (nánosník tlačí na líca koňa), ktoré spôsobuje neuralgie (bolesti bez zjavnej príčiny, prejavovať sa môžu napr. head-shakingom); kôň si nemôže poriadne odkašľať, vydýchnuť, prehĺtať, prežúvať (viď problémy s dýchaním spôsobené zubadlom v článku Zubadlo v papuli koňa). Ak Vám výpočet všetkých týchto vážnych problémov nestačí na to, aby ste okamžite svojmu koni povolili nánosník aspoň na dva prsty, tak je Vaše morálne cítenie zrejme vážne narušené... (Poznámka - nejedná sa tu o moje subjektívne názory a pocity, ale o veterinárne potvrdené fakty.)

No takéto výčitky zrejme drvivú väčšinu dnešných súťažných jazdcov netrápia... Samozrejme, otváranie papule je vo všetkých oficiálnych FEI súťažiach zakázané. Každý rozhodca totiž vie, že otvorená papuľa a vyplazený jazyk znamená nesúlad s jazdcom, odmietanie zubadla a priľnutia, tvrdú ruku jazdca. Tým pádom je snáď jasné, prečo toľkí súťažní jazdci nedajú na pevne utiahnuté nánosníky dopustiť - veď tak skvele zakrývajú ich vlastnú neschopnosť! Nechápem len jedno - prečo to FEI a jej rozhodcovia tolerujú? Prečo to nie je zakázané? Prečo sa správne upevnenie nánosníkov pred súťažou už nekontroluje tak ako kedysi? Veď súťaž má byť porovnaním SCHOPNOSTÍ dvojice, nie ukážkou priam otrokárskeho PODROBENIA koňa vôli jazdca! Ale dnes je zrejme už hlúposť očakávať od organizácie, ktorá vyhlasuje, že jej úlohou je chrániť jazdecké umenie, že bude dodržiavať aspoň vlastné pravidlá... :-/ Takže je to na jednotlivcoch - prosím, zamyslite sa nad tým, nepodporujte tento neetický prístup ku koňom!


Nánosník včera a dnes

V predošlom odstavci som stručne načrtla funkciu nánosníka v dnešnej dobe. Ale aká bola v minulosti? Čo vlastne viedlo k vymysleniu tohto kúsku výstroja?

Nánosník bol neoceniteľný pomocník kavaleristov. V bitke musel kôň poslúchnuť ihneď a bez otáľania, jeho rýchla reakcia často znamenala rozdiel medzi životom a smrťou. Aby bolo pôsobenie zubadla zosilnené (teda aby kôň pred tlakom na jazyk a ďasná nemohol ujsť otvorením papule) a tiež aby nedošlo k pretiahnutiu zubadla papuľou pri prudkom trhnutí, používal sa pevne utiahnutý nánosník. Za nánosník sa kôň tiež dal ťahať pri peších presunoch... Ale dnes už na koňoch predsa nebojujeme o holý život...

Nánosník - prípadne aj kombinovaný - bol nevyhnutnosťou aj pre šľachtu, jazdiacu náročné hony, často ťažkým terénom a cez nebezpečné, pevné prírodné prekážky. Nakoľko bola táto zábava voči koňom zodpovedná, nechajme stranou, ale pozrime sa na praktickú funkciu nánosníka v nej... Predstavte si, že cválate na dosť vysoký padnutý kmeň stromu. Kôň sa pri odraze pokĺzne a zle odskočí - nevyhnuteľne do kmeňa narazí a za skokom padá po hlave k zemi. Vy sa samozrejme zakloníte a z celej sily ťaháte rukami koňa hore v snahe zabrániť katastrofe. Kôň nemá nánosník, od bolesti, ktorú mu (v dobrej vôli) spôsobujete, papuľu naširoko otvorí a takto ňou narazí do zeme. 600 kg živej váhy koňa + 60-80 kg jazdca + sila nárazu - to všetko schytá spodná čeľusť koňa. Nezachádzajme do nechutných detailov, povedzme si len, že to vôbec, ale vôbec neskončí dobre. Kombinovaný nánosník v tomto prípade účinne zabráni koni otvoriť papuľu a (aj keď chudáčisko kôň možno skončí s krvavými kútikmi a ďasnami) zachráni ho pred fatálnou zlomeninou čeľuste. V tomto prípade má nánosník skutočne životne dôležitú funkciu, no opäť ako v prípade armádneho využitia - úprimne - koľko z vás jazdí tak náročné hony a cross country? Pri rekreačnom, drezúrnom a nižšom parkúrovom jazdení sa takéto situácie naozaj bežne nevyskytujú.

No a napokon tu máme dnešné dôvody pre používanie nánosníka... Rozhodne nie sú tak životne dôležité ako tie historické, a predsa sa dokonca mnohí "špičkoví" tréneri pevne utiahnutých nánosníkov držia ako kliešte. Ako som už vyššie písala, táto šikovná vecička umožňuje dokonale si papuľu koňa podrobiť, bez ohľadu na to, ako sa pri tom kôň cíti... Dokladajú to fialové jazyky, krvavé kútiky a ďasná, zapálené prvé stoličky a zaslinené hrude drezurákov, ktorí vďaka týmto "okovám" na nosoch nemôžu poriadne dýchať, o nejakom prehĺtaní či prežúvaní už ani nehovoriac. Skrátka, sú vydaní na milosť a nemilosť tvrdým rukám ich jazdcov, ktoré však vďaka nánosníku vyzerajú jemne - lebo kôň má predsa zatvorenú papuľu! Aká irónia... A toto mučenie v priamom prenose majú ešte drzosť nazývať klasickým jazdeckým umením - La Guérinière by sa pri pohľade na ich úbohé tátoše asi v hrobe obrátil! Ach... V dnešnej dobe si teda PEVNE UTIAHNUTÝ nánosník umelo vynucuje stále priľnutie a prijatie zubadla, ktoré je však v tejto podobe iba falošné. Jeho funkciou je iba zakrývať nedostatky v zanedbanom, uponáhľanom výcviku, nič iné, žiadnu skutočne praktickú a eticky ospravedlniteľnú funkciu nemá.

Jediný, kto si môže dnes nárokovať použitie pevne utiahnutého nánosníka ako životne dôležitej pomôcky, sú jazdci, čo sa zúčastňujú honov, cross country, steeplechase a vysokých parkúrov. I keď etickosť vykonávania týchto športov voči koni je tiež otázna - samozrejme však, ako vždy, závisí veľmi veľa od výcviku a prevedenia. Nič nie je iba biele alebo čierne!


Typy nánosníkov

Dnes existuje hneď niekoľko rôznych typov nánosníkov, o "pre" a "proti" tých najznámejších z nich si teraz povieme... Pre ilustráciu som sa rozhodla použiť kresbičky, lebo i keď som sa so všetkými uvedenými typmi nánosníkov osobne stretla, nemám ich všetky nafotené...

Anglický nánosník


Môže byť plochý (menej tlačí) alebo prešívaný, používa sa s uzdečkou a aj s uzdou. Zapína sa pod lícnice a má sedieť asi 3 prsty pod lícnou kosťou, voľný má byť aspoň na 2 celé prsty (postavené kolmo, nie rovnobežne s čeľusťou koňa)! Koni bráni v nadmernom otváraní papule, ale dovoľuje mu voľne dýchať, prežúvať, prehĺtať. Samozrejme, ak je prisilno utiahnutý, spôsobuje všetky negatívne dôsledky, ako boli vyššie uvedené.

Kombinovaný nánosník


Anglický nánosník s prídavným remienkom, ktorý sa pevne utiahne okolo papule pred zubadlom. Opodstatnenie má pri už spomínaných, potenciálne život ohrozujúcich športoch - hony, cross country, steeplechase, vysoké parkúrové prekážky. Predný remienok nesmie byť príliš tesný, musí dovoľovať voľné dýchanie pri roztiahnutých nozdrách (pri námahe). Ak sa však používa bežne, len kvôli tomu, že kôň vyplazuje jazyk či otvára papuľu, treba sa zamyslieť skôr nad dôvodom tohto správania koňa (bránenie sa tvrdej ruke) a nie ho iba bezmyšlienkovite potlačiť! Celkom neprípustné je používať takýto nánosník pri výcviku začiatočníkov - tým, že na ich tvrdé používanie oťaží kôň nemôže pootvorením papule upozorniť, sa mladí jazdci veľmi rýchlo naučia mať tvrdú a necitlivú ruku - a tomu treba jednoznačne zabrániť!

Mexický nánosník


Remienky sa krížia na hrebeni nosa, kde sú podložené kúskom kože či baránka. Miesto kríženia sa dá tým pádom presúvať dopredu či dozadu. Tento typ nánosníka funguje podobne ako kombinovaný nánosník, no má jednu výhodu - netlačí koni na líca, teda sa zmierňuje zatínanie čeľuste a dráždenie trojklanného a tvárového nervu. Opäť vhodný iba na už spomínané športy, nemá slúžiť na maskovanie tvrdej ruky! Tiež sa nesmie utiahnuť prisilno, aby neobmedzoval dýchanie pri námahe.

Hannoverský nánosník


Zapína sa pomerne tesne pred zubadlom, sedí takmer na konci nosovej kosti, používa sa len s uzdečkou. Traduje sa, že tento druh nánosníka je vhodný pre mladé kone, pretože im dosť výrazne bráni otvárať papuľu a teda uľahčuje ich privyknutie na zubadlo a jeho prijatie. No i keď sa zapne správne (nesmie koni pri námahe brániť dýchať - chrupavka nozdier musí mať miesto na roztiahnutie!), je to len barlička... Nedá sa to aj jemnejšie? Tak, aby mladý kôň vôbec nemusel prejaviť voči zubadlu žiaden odpor? Aby nemal dôvod plaziť jazyk a otváraním papule pred zubadlom uhýbať? Ja verím, že áno, a preto podľa môjho názoru tento druh nánosníka mimo už toľko ráz opakovaných športov nie je ospravedlniteľný...

Švédsky nánosník


Široký nánosník, ktorý sa uťahuje veľmi pevne - na "dokonalé utiahnutie" slúži očko, ktoré vytvára efekt kladky, a teda umožňuje vyvinúť na remienok ešte väčšiu silu. Pod prackou je vložený pásik kože - najnovšie už aj s gélom alebo baránkom - proti otlačeniu (ktoré je samozrejme pri takom silnom utiahnutí nevyhnuteľné). Ako som už písala na začiatku, toto je presne ten typ, ktorý dokonale spĺňa moderné požiadavky na funkciu nánosníka... Hrubou silou sťahuje čeľuste maximálne pevne, nedovoľuje koni otvoriť papuľu, olíznuť sa, zaflémovať, prehĺtať, prežúvať, voľne dýchať... Keďže tlačí na veľkej ploche, kôň proti nemu automaticky pevne zatína žuvacie svaly, nervy na lícach sú podráždené, spôsobujú bolesti (neuralgie). A jazdec môže nerušene a hlavne nepozorovane znásilňovať papuľu koňa tými najodpornejšími, najopovrhnutiahodnejšími spôsobmi a nikto to neuvidí... Lebo koni bolo znemožnené brániť sa. Švédsky nánosník (ktorý mimochodom vôbec nemajú na svedomí chudáci Švédi!) je skrátka niečo nechutné, čo by malo byť rovnako silno odmietané, ako španielske ozubené obnosky! Ak len nechcete svojmu koni spôsobiť všetky spomínané problémy a hlavne otupiť ho a silovo si ho podrobiť, nepoužívajte ho! A ak už nemáte na výber, aspoň ho neuťahujte, nechávajte ho voľný na 2-3 prsty. Váš kôň to iste ocení. ;-)


A čo tak... bez nánosníka?

Áno, aj tak sa dá! Namiesto toho, aby FEI predvádzanie koní NA DREZÚRNYCH SÚŤAŽIACH bez nánosníkov podporovala, zakazuje ho! Ale prečo? Veď kôň na úrovni Grand Prix by predsa mal byť schopný predviesť všetky požadované cviky korektne, bez ohľadu na to, či má nánosník alebo nie - tvrdiť niečo iné by malo byť absurdné! Lenže bohužiaľ nie je a pri dnešnom bežnom prístupe ku koňom sa niet čo diviť... Opäť, zmeniť to môže iba každý sám.

Ja osobne nánosník používam skôr pre estetický dojem, mám ho zapnutý na úplne prvej dierke, voľný asi tak na 3 prsty. Jeho pôsobenie nie je potrebné, moje pomôcky rukou sú totiž veľmi jemné (+ mám 2x lomené zubadlo) a pri akomkoľvek náznaku bolesti ihneď povolím, dám prestávku na zahodenej oťaži - kôň mi sám najlepšie povie, "kedy dosť". Každý dobrý jazdec vie, že pohoda koňa v papuli a chrbte je najdôležitejšia. Ak sa však o tento dôležitý "indikátor" (signály papule - slinenie alebo naopak suchá huba, otvorená či zavretá papuľa, zasúvanie čeľuste, vyplazovanie jazyka...) pripraví, ako môže potom vedieť, či je jeho kôň uvoľnený alebo nie? Pravda, nijako.

Vyzývam Vás teda, nepripravujte sa o možnosť vedieť, ako Vaše jazdenie pociťuje Váš kôň! Nezatvárajte mu ústa pevne utiahnutým nánosníkom - tým predsa dávate najavo, že Vás nezaujíma, čo Vám Váš kôň chce povedať! Ale Vás to snáď zaujíma, či nie? Odpoveď nechám na Vás, rozmýšľajte o tom. ;-)


Zdroje:
Moje vlastné myšlienky, vedomosti a skúsenosti.
Philippe Karl: Omyly moderné drezury, Praha, Brázda, 2008
Anja Beran: S respektem!, Praha, Brázda, 2009
Vlastné kresby.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.