Welfare chov koní II. – „Skvelé“ ľudské „vylepšenia“

20. srpna 2011 v 11:41 | Viktória Kóňová |  Welfare chov koní
Tak dnes sa pozrieme na to, ako to v našich chovoch bežne vyzerá (a nemalo by...) a aké to má všetko dôsledky pre psychické a fyzické zdravie koňa.





Pozor, toto je už druhý diel seriálu, ak ste prvý nečítali, nájdete ho tu. Takže, aká je bežná realita v dnešných (najmä športových) chovoch? Kôň stojí 22 až 23 hodín denne v boxe, na hodinu alebo dve ide trénovať, ak má to šťastie, občas do terénu. Ak sa dostane do výbehu, je to zvyčajne len na pár hodín, v zime možno ani to nie. Box sa vyhnojuje raz za deň, niekde kobyláky vyberajú ešte ďalšie dva-tri razy za deň. Niektoré stajne praktikujú tzv. "kombinovaný systém" - kone sú pol dňa vonku, pol dňa v boxe. Hovoria, že majú kone "celý deň" vonku. Pravdou ale je, že kôň aj tak 12 až 14 hodín do dňa prestojí v boxe. Pastviny sú okrem toho často celkom nevhodné, buď veľmi malé, s príliš mäkkým povrchom (rozbahnené najmä v zimných mesiacoch), zaburinené (ak na nich náhodou nerastú aj jedovaté rastliny!) a väčšinou plné kobylákov. A teda zamorené parazitmi a so znehodnotenou pastvou. Málokde sa stretnete so správnym, tzv. "welfare chovom", čo je celoročný odchov vonku s otvoreným ustajnením, v čo najprirodzenejších podmienkach. Sú chovatelia, ktorí sú presvedčení, že kone stačí pustiť na dostatočne veľkú lúku a tým je to vybavené. Na kvalitu povrchu, oplotenia, pastvy a správnu starostlivosť o výbehy sa nehľadí. Tým sa často dobrý nápad obráti na niečo, s čím nechce mať človek s čistým svedomím radšej nič spoločné. A čo všetko takýto nesprávny spôsob chovu spôsobuje?


Kôň zavretý v boxe trpí v rôznej miere fyzicky i psychicky - je to celkom proti jeho prirodzenosti.


Kôň v boxe

Stojí často v hnoji, mäkká spojivová rohovina kopýt odhníva. Aj keď sa slama na prvý pohľad zdá byť suchá, často to tak nie je. Duté steblá slamy totiž nasávajú moč a keď ich kôň zaťaží svojou váhou, "vyžmýka" ich a okolo kopyta mu vznikne kaluž čpavkovej vody, ktorá začne rýchlo rozrušovať kopyto.

Na hlbokej podstielke nezaťažuje rohové chodidlo rovnomerne, ale tým, že sa do podstielky zaborí, stojí viac na špičkách než na pätkách, kopytná kosť sa tým dostáva do nefyziologickej polohy, na kĺby a šľachy pôsobia neprirodzené sily (preklbovanie, nebezpečné najmä pre mladé kone do 2-3 rokov veku).

Bez pohybu a naviac prijímaním potravy v neprirodzenej polohe (z privysoko zavesenej siete so senom alebo zo žľabu) či vykúkaním ponad privysoké dvere boxu (najmä poníky a mladé kone) sa prevesuje oblúk chrbta, ochabujú chrbtové i brušné svaly, osvaľujú sa nesprávne krčné svaly (spodné, lebo sú stále napnuté), končatiny sú nadmerne zaťažované, zuby sa nerovnomerne obrusujú.

Nedostatok pohybu aj spomaľuje a oslabuje obehový systém - tak krvný ako aj lymfatický - a tak často dochádza k opuchom nedostatočne prekrvených spodných častí končatín. Namiesto toho, aby sa to riešilo dostatočným pohybom, kone dostávajú zatepľovacie kamaše na podporu prekrvenia - opäť raz riešenie dôsledkov namiesto príčin.

Nedostatok pohybu po rôznorodom teréne spôsobuje tiež oslabenie "stabilizačného reflexu", ktorý automaticky spevňuje šľachy a svaly okolo kĺbov, keď kôň stúpi na nerovný povrch - to značí väčšie riziko zranenia pri občasnom vypustení do výbehu alebo na vychádzke. Kôň v boxe má samozrejme veľký nadbytok energie, ktorý sa prejaví zvýšenou ľakavosťou, vyhadzovaním a vzdorom pri tréningu a nevypočítateľným "zdiveným" správaním vo výbehu, ktorým kôň ohrozuje seba aj ostatné kone (a je tu bludný kruh - kôň sa zraní, "musí" byť v boxe, potom má veľa energie, ale von nemôže ísť, lebo by sa zranil, je ešte nabitejší, a tak nemôže... a tak ďalej).

Kôň v boxe často nemá neustály prístup k objemovej potrave, čo môže spôsobiť až koliku či žalúdočné vredy. Črevné slohy totiž potrebujú byť stále aspoň sčasti naplnené, aby sa ich mikroflóra (tráviace baktérie) neobrátili proti svojmu hostiteľovi. Zásadité sliny produkované pri prežúvaní zas neutralizujú kyslé prostredie žalúdka, a tak bránia vzniku vredov. Kolika môže navyše nastať aj vtedy, keď kôň žerie z nudy a od hladu príliš hrubú slamu (podráždenie pažeráka až zápal žalúdka). Kôň v divočine žerie v malých dávkach po celý deň - a tak kôň kŕmený nárazovo 2-3x denne logicky väčšinu času trpí hladom.

Pri zlom vetraní je vo vzduchu v stajni veľmi vysoká koncentrácia amoniakových výparov, prachu a plesňových spór, čo spôsobuje leptanie slizníc a dýchacie problémy. Amoniak sa vyparuje a pri kontakte s vodou sa kondenzuje na NH4+, a teda vytvára povlaky na vodnej hladine vedra s vodou alebo napájačky. Kone takúto vodu buď odmietajú piť alebo keď nemajú na výber, poškodzujú si ňou sliznicu tráviacej trubice. Pre dýchanie je nevhodné aj prijímanie potravy s hlavou viac než 30 cm nad úrovňou zeme - v takejto polohe totiž riasinky na sliznici dýchacích ciest nemôžu účinne posúvať hlieny smerom von. Toto všetko spôsobuje kašlanie, kýchanie, v závere až chronického typu.

A ako som už spomínala, kôň sa hlavne NUDÍ, je viac alebo menej izolovaný od ostatných koní, nemá dostatok stimulujúcich podnetov a môže začať trpieť rôznymi nepríjemnými zlozvykmi ako je klkanie alebo tkalcovanie (tým si môže zničiť zuby, kĺby... prípadne to naučí aj ďalšie kone a odučiť ho to je prakticky nemožné). Sčasti sa tomu dá zabrániť motivovaním koňa rôznymi hračkami, ale vždy to bude len chabá náhrada za plnohodnotný život v stáde.


Kôň v nevhodnom výbehu

Pri zlej starostlivosti o oplotenie, povrch, prístrešok, vodu a pastvu (hnoj, jedovaté rastliny...) je vždy zvýšené riziko ochorenia alebo úrazu.

Príliš malý výbeh neposkytuje koňom dostatok pohybu a osobného priestoru, utláčaný kôň v ňom nemá kam "uhnúť" pred nadradenými jedincami, je neprimerane stresovaný a hrozí mu riziko poranenia, trvalé znižovanie výživnej kondície.

Blato a hnoj neprospievajú kopytám, spôsobujú odhnívanie rohoviny a nabité v úzkom kopyte naň pôsobia hydrostatickými silami, ktoré ho neprirodzene stláčajú. Na citlivej koži pätiek a sponiek sa môžu v takomto prostredí vytvoriť hnisavé podlomy, ktoré sa zle liečia. V tvrdom výbehu bez akejkoľvek možnosti pravidelného kontaktu s vodou kopytá zasa vysychajú a rohovina sa láme, môže sa objaviť suchý podlom. Pri nedostatočnom čistení, kosení a obmieňaní pastevnej plochy (čo jej dáva možnosť regenerovať sa) sa táto veľmi rýchlo zmenšuje a znehodnocuje - či už zahnojením alebo tým, že burina vytlačí výživovo hodnotnejšie rastliny.

Pri kombinovanom systéme odchovu je časté strihanie a následné dekovanie koní na zimu kvôli tréningu, a tým neprirodzené narúšanie ich termoregulácie. Stretneme sa ale aj s opačným extrémom - koňa chce majiteľ nechať "naprírodno", ale buď ho stále kefuje a tým mu odmastňuje srsť alebo naopak ho po tréningu vôbec neočistí od zaschnutého potu, zlepená srsť už potom nie je schopná odviesť vodu po povrchu tela a kôň sa potom ľahko zmáča až na kožu a prechladne.


Rozbahnený výbeh tiež nie je ideálny...


Záver

Pri všetkom, čo robíme (a zvlášť, ak to má dopad na život iných tvorov!), by sme sa vždy mali zamýšľať nad príčinami a dôsledkami nášho konania. Robiť niečo určitým spôsobom len preto, že "sa to tak robilo vždy" je veľmi skostnatené a celkom nelogické. Dá sa to prirovnať k rasizmu či inej forme predsudkov. Robiť niečo INAK automaticky nemusí znamenať, že je to nesprávne! Samozrejme, ani tu by sme nemali zachádzať do extrémov - každú novinku by sme mali kriticky posúdiť a snažiť sa predvídať dôsledky skôr, než sa do niečoho bezhlavo pustíme. A tak sa najbližšie pozrieme na správny, prirodzený chov koní.


Zdroje:
Moje vlastné myšlienky, vedomosti a skúsenosti.
Dr. Med. Vet. Hiltrud Strasser / Dr. Robert Cook: Železo v koňské hubě, Český Těšín, Nakladatelství Růže, 2009
Dr. Med. Vet. Hiltrud Strasser: Celostní ošetřování kopyt koní, Český Těšín, Nakladatelství Růže, 2009
www.kone-naboso.cz + ich diskusná skupina na FB
Vlastné fotografie.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.