Welfare chov koní IV. – Je mi takto lepšie, lebo...

20. srpna 2011 v 11:52 | Viktória Kóňová |  Welfare chov koní
V poslednom dieli tohto seriálu si priblížime psychiku koní chovaných prirodzene v porovnaní s boxovým odchovom a porozprávame si aj o správnej starostlivosti o kone celoročne chované vonku.




Toto je už štvrtý diel, ak ste predošlé nečítali, nájdete ich tu.


Sociálne učenie

Kôň je, ako dobre vieme, zviera stádové a útekové. Je dokonale prispôsobený takémuto životu, a to tak po fyzickej ako aj po psychickej stránke. Ľudia sa často mylne domnievajú, že všetko správanie koní je inštinktívne, to však nie je tak celkom pravda. Mnohé prejavy koní majú síce svoj inštinktívny základ, ale do plnej miery sa rozvinú až učením. Z toho vyplýva dôležitý poznatok - kone sa UČIA sociálnym zručnostiam v stáde počas života, musia sa naučiť komunikovať navzájom, prijať stádovú hierarchiu a podobe. Dokazuje to napríklad jedna skúsenosť M. Robertsa, keď robil napojenie s hluchým koňom (normálny priebeh) a potom s koňom, ktorý bol celý život slepý, ale potom mu operatívne vrátili zrak (nereagoval, nechápal signály rečou tela).

Žriebä sa učí najprv od matky, potom hrami s rovestníkmi, umravňuje ho aj vedúca kobyla a iné staršie kone... Tak sa mladý kôň učí rozoznávať, aké správanie naznačuje nadradenosť v stáde, aké signalizuje blížiace sa nebezpečenstvo, pri akých signáloch má radšej uhnúť z cesty... Preto sa napríklad môže stať, že na koňa, ktorý bol od malička v kontakte len so svojou matkou a ľuďmi, bude reč tela pôsobiť asi tak, ako keby na Vás zrazu niekto začal chrliť slohy po japonsky. :D To môže byť problém - takýto kôň si je často sebou až príliš istý, lebo nikdy nebol porazený iným koňom, nemá prirodzený rešpekt pred inými koňmi ani pred človekom a je nevypočítateľný (skrátka, nespráva sa tak celkom ako kôň). Naopak, kôň, ktorý od malička žil vo veľkom harmonickom stáde, bude na reč tela reagovať okamžite a veľmi citlivo.


Nakladanie s energiou

Prirodzene chovaný kôň aj inak nakladá s energiou. Jeho inštinkty mu hovoria, že ak si nie je celkom istý svojou bezpečnosťou, nesmie zbytočne plytvať energiou, ktorú by mohol už o chvíľu potrebovať na útek, a teda na záchranu svojho života. Kone v stáde si navzájom poskytujú služby - pár ich dáva pozor a ostatní sa zatiaľ môžu pokojne pásť alebo odpočívať. Takto kôň nemusí byť v neustálom strese zo strachu pred domnelým nebezpečenstvom. A kone samozrejme reagujú na pokyny vodcu stáda - kým je on pokojný, nepustí sa ani jeden člen stáda do bezhlavého úteku. Ak Vás teda pri výcviku kôň (žijúci v stáde) prijme za prirodzeného vodcu, logicky na Vás prenesie aj funkciu hlavného "strážcu". Takže kým budete Vy pokojní, ani Váš kôň sa nezľakne. Bude spoľahlivejší v teréne, nebude toľko všetko "okukovať", nebude na neznáme veci reagovať uskakovaním a podobne. Na druhej strane kôň z boxového odchovu sa musí často spoliehať len sám na seba a keďže sa počas života nenaučil zverovať svoju bezpečnosť do rúk vodcu, len v malej miere ju odovzdá Vám, aj keď Vás možno bude rešpektovať.

Ďalším aspektom tohto "energetického šetrenia" pri prirodzenom odchove je to, že kôň nebude príliš bujný ani v prípade, že bude mať nadbytok energie (samozrejme to neznamená, že prirodzene chované kone nebehajú a nejašia sa - áno, aj oni sa radi hrajú, no nikdy nie až tak zbesilo ako kôň vypustený po 20 hodinách státia v boxe). Naučí sa energiu vydať len vtedy, keď treba (to znamená aj, že sa výrazne zníži riziko zranení vo výbehu!). A ak Vás kôň uzná za vodcu hodného nasledovania, rád svoju energiu vydá aj vtedy, keď ho o to požiadate Vy.


Žriebä v stáde vždy nasleduje a počúva svoju matku (a dospelý kôň staršiu skúsenú kobylu) - skúste sa stať "matkou svojho koňa", láskyplným, ale dôsledným vodcom.


Starostlivosť

A teraz ešte pár slov k správnej starostlivosti o koňa chovaného welfare spôsobom. Sčasti som to už načrtla aj v minulých dieloch, ale ešte raz to na konci tohto seriálu zhrniem.

Kŕmenie - kôň celoročne vonku potrebuje neustály prístup k objemovému krmivu - najlepšie kontrolovane na vhodnej pastvine, mimo vegetačného obdobia celodenný prístup k dobrému lúčnemu senu (nesmie byť plesnivé!). Senom kŕmime na spevnenom, dostatočne priestrannom mieste, najlepšie zo zásobníkov, z ktorých kone môžu seno vyberať len nízko pri zemi. Priestranstvo okolo sena treba denne čistiť od výkalov (parazity). Kone by mali dostávať aj jadrové krmivo, aj keď len minimálne dávky v prípade, že nepracujú (najmä v zime). Každý kôň by mal mať presne určené množstvo a zloženie svojej kŕmnej dávky podľa svojho pohlavia, veku, zdravotného stavu, tréningového zaťaženia a klimatických podmienok. Jadro je tiež najlepšie podávať zo zeme (podľa môjho názoru je ideálne kŕmiť kone aspoň sčasti oddelene, v čase kŕmenia ich uviazať dostatočne ďaleko od seba v otvorenej stajni či popri ohrade a podať im ich dávky jadra - takto každý kôň dostane svoju presnú dávku a nemusí mať stres, či sa k potrave vôbec dostane). Navyše by mali kone dostávať aj soľný liz (pozor ale pri žriebätách - nemajú ešte cit pre soľ a môžu sa predávkovať). Samozrejme dobrým doplnkom stravy sú aj jablká a koreňová zelenina, v obdobiach presrsťovania je vhodné do jadrového krmiva pridávať malé dávky oleja (slnečnicový, ľanový alebo bodliakový).

Čistenie - kopytá čistíme denne, ak majú dostatočný kontakt s vodou, natierať tukmi ich vôbec netreba. Srsť čistíme čo najmenej, obmedzíme sa na odstránenie blata gumeným žbilkom a ľahké prekefovanie ryžiakom pod sedlom. Koňa kúpeme len v lete a nikdy nie šampónom (príliš odmastňuje srsť a vysušuje kožu). Samozrejmosťou je ale dôsledné odstránenie zaschnutého potu po každom tréningu (zlepená srsť neodvedie vodu, kôň sa zmáča až na kožu a prechladne).

Srsť a zima - zabudnite na termodeky! Ak kôň prechádza z boxového chovu na celoročný chov vonku, je samozrejme najlepšie s tým začať v máji-júni. Potom už kôň nebude mať problém prispôsobovať sa meniacim sa klimatickým podmienkam. Dekovaním koni narušíte jeho prirodzenú termoreguláciu. Nezabúdajte - koni je 10x menej zima ako nám a ak má možnosť ukryť sa pod prístrešok, nič viac mu netreba! V prípade, že má kôň problémy s krížami (alebo kobyly s vaječníkmi), existuje aj menej invazívne riešenie než hrubá deka - konský pršiplášť. Dnes ich vyrábajú už aj z priedušných materiálov, ktoré sú priepustné zvnútra von, ale nepremoknú (a hlavne sú bez zbytočných zatepľovacích vrstiev). A argument "A keď je kôň kvôli trénovaniu ostrihaný?" už hovorí o celkovom pohľade človeka na kone a ich chov... Veď aj kôň chlpatý ako medveď môže v zime trénovať, no chce to obetovať jednému tréningu oveľa viac času, než by to bolo s koňom ostrihaným. Požiadavka maximálneho výkonu po celý rok sa okrem toho celkovo nezhoduje s filozofiou prirodzeného chovu - v prírode je obdobie vegetačného pokoja zároveň obdobím zníženej aktivity živočíchov, ktoré sa zas strieda so zvýšenou aktivitou v čase vegetačného vrcholu. Nič stabilné a nemenné v prírode nemá miesto, vrcholy sa pravidelne striedajú s minimami po dokonalej sínusoide.

Kopytá - správne, prirodzene chovaný kôň nepotrebuje podkovy a môže bez problémov fungovať (aj vysoká záťaž, rôzne povrchy). Samozrejme však za predpokladu, že denne nenachodí niekoľko kilometrov po betóne / asfalte, prípadne nenabehá stovky kilometrov po akomkoľvek povrchu (endurance) - vtedy sa už prekonávajú fyziologické limity kopýt a je lepšie použiť prechodnú ochranu (botičky). Pôvodom americká metóda prirodzeného ošetrovania bosých kopýt (AANHCP, zakladateľ Jamie Jackson) zahŕňa okrem správneho strúhania aj spôsob chovu, tréningu a kŕmenia - a takto sa dajú (samozrejme po zodpovedajúcej dobe - niekedy je to aj pár rokov!) odstrániť aj ťažké poškodenia kopýt. A kôň už viac nepotrebuje takzvané "ortopedické podkutie", ktoré napokon kopytá tiež poškodzuje a odstraňuje len symptómy, nie príčiny. Samozrejme, aj športové kone môžu byť bosé - takýchto konských športovcov je po svete už čoraz viac, a to naprieč najrôznejšími disciplínami. Interval strúhania by mal byť pre každého koňa individuálny, priemerne je to 4-6 týždňov, no niektorým koňom vyhovujú lepšie kratšie intervaly, závisí to hlavne od rýchlosti rastu a obrusovania rohoviny. Pri pravidelnej starostlivosti a úprave kopýt sú zásahy minimálne (dali by sa prirovnať k pilníkovaniu nechtov).

Tréning - pri akomkoľvek spôsobe chovu by malo byť pri výcviku koňa vždy na prvom mieste jeho zdravie, tak fyzické, ako aj psychické. Čiže v prvom rade sa s koňom naučíme efektívne komunikovať a potom mu už len ukazujeme, ako sa má zdravo pohybovať, motivujeme ho pochvalou a hlavne - tešíme sa zo spoločne strávených chvíľ. Pri správnom trénovaní sa nikdy nestratí radosť v pote driny! A to doslova - kôň by sa z tréningu nikdy nemal vracať celý spotený, to je neprípustné preťaženie! Samozrejme je normálne, ak je kôň v lete počas vrcholnej záťaže mokrý (ale následne by sme ho mali hneď dosucha vykrokovať a potom schladiť), no určite je celkom nevhodné, aby bol kôň až spenený. A najhoršiou alternatívou je, keď sa kôň už potiť prestane - to znamená, že je už celkom dehydrovaný a čoskoro skolabuje. Takýto stav možno právom nazvať týraním zvierat... Pri tréningu s koňom celoročne vonku treba mať toto zvlášť na zreteli, a to najmä v zimnom období. Kôň s dlhou hustou srsťou sa totiž ľahšie spotí (hlavne ak záťaž nezodpovedá jeho kondícii alebo sú jednotlivé pracovné etapy počas tréningu pridlhé) a potom dlhšie schne. Preto môže ľahko prechladnúť, keď sa doň oprie studený vietor... Samozrejmosťou by teda malo byť tréning každých 5-10 minút prekladať krátkymi prestávkami na dlhej oťaži na vydýchnutie a ihneď po skončení tréningu koňa odstrojiť, prehodiť mu tenkú odpocovaciu deku a krokovať s ním až do uschnutia. Potom zaschnutý pot dôkladne očistiť, deku zložiť a až potom koňa opäť pustiť do výbehu.


Kôň žijúci vonku má v zime hustú srsť, ktorá po spotení dlho schne, preto po tréningu koňa zakryjeme a krokujeme s ním až do uschnutia a poriadneho vydýchania (minimálne 10-15 minút).


Záver

Tu tento seriál končí, dúfam, že som Vás aspoň trochu nadchla pre tento pohľad na kone - nie len zo strany "používateľov" a "využívateľov", ktorým ide len o seba, ale aj zo strany tých, ktorí sa hlavne pýtajú: "Ako by to chcel kôň?" Pretože to by malo byť vo vzťahu koňa a človeka vždy prvoradé. Vždy treba najprv chcieť dávať, aby sme mohli potom niečo prijať. A najlepšie lásku a radosť zo vzájomnej spoločnosti. ;-)

No a najbližšie sa môžete tešiť na seriál o tom, ako si správne vybrať dobrého jazdeckého koňa práve pre Vás. Zatiaľ sa majte a prežívajte so svojimi koníkmi len samé krásne chvíle... :)


Zdroje:
Moje vlastné myšlienky, vedomosti a skúsenosti.
Dr. Med. Vet. Hiltrud Strasser / Dr. Robert Cook: Železo v koňské hubě, Český Těšín, Nakladatelství Růže, 2009
Dr. Med. Vet. Hiltrud Strasser: Celostní ošetřování kopyt koní, Český Těšín, Nakladatelství Růže, 2009
www.kone-naboso.cz + ich diskusná skupina na FB
Vlastné fotografie.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.