Záludnosti jazdy v teréne II.

22. srpna 2011 v 18:26 | Viktória Kóňová |  Kritické zhodnotenia

Toto je druhý a zároveň posledný diel článkov o tom, ako z jazdy v teréne vyťažiť čo najviac dobrého pre koňa i jazdca... Takže čítajte ďalej. ;-)




Ak ste prvý diel nečítali, rozhodne tak urobte pred tým, než sa pustíte do tohto - naväzujú na seba. Nájdete ho tu. Na začiatok si v bodoch pripomeňme, na čo všetko by sme počas vychádzky do terénu nemali zabúdať:

* bezpečnosť
* vhodná frekvencia
* vhodné trvanie
* korektné jazdenie
* správne zvládanie rizikových situácií
* správna starostlivosť pred vychádzkou a po nej

Prvé tri položky sme prebrali minule, pozrime sa teda teraz aj na zvyšné tri...


Aj v teréne jazdite korektne!

Mnohí jazdci na toto pravidlo bohužiaľ zabúdajú a vychádzky berú ako príležitosť "odtrhnúť sa z reťaze" a zabúdajú pri nich na akékoľvek rozumné správanie. Samozrejme, že jazdu prírodou si treba užiť, ale nikdy nie za cenu zdravia koňa či dokonca jazdca! Terén je pre koňa tiež záťaž, tak ako každá iná práca, a preto treba dávať dobrý pozor, aby sa nezranil alebo si nespôsoboval nesprávnym pohybom trvalé poškodenia.

Všeobecné zásady sú také isté, ako pri jazde kdekoľvek inde - správny, hlboký, pevný, avšak uvoľnený sed; jemné a presné pomôcky holeňami, panvou, váhou, rukami i hlasom; dobré priľnutie (jemné - ľahkosť v ruke, na oťaži, nie za ani nad; viac v tomto a tomto článku); časté pochvaly; striedať zobratie a natiahnutie. V teréne robí mnoho jazdcov tú chybu, že sa až príliš pevne držia kolenami a až príliš kŕčovito zvierajú prikrátke oťaže v strachu, aby sa im kôň nevymkol spod kontroly. No práve preto sú ich kone ľakavejšie a nervóznejšie - preberajú psychický stav svojich jazdcov! Umením nie je silno sa držať, ale mať rýchle reflexy - a uvoľnený sval zareaguje oveľa rýchlejšie než kŕčovito stiahnutý!


Aj mimo jazdiarne by sa mal kôň pohybovať uvoľnene - minimálne v takomto natiahnutí, no ak sa dokáže aj zhromaždiť, je to určite výhoda.

Kôň, ktorý je aj v teréne schopný ísť na jemných pomôckach a pohybovať sa korektne - teda uvoľnene a s vyklenutou hornou líniou - si oveľa dlhšie udrží zdravie a oveľa rýchlejšie naberie kondíciu a svalstvo. No len korektná pozícia nie je všetko - správna voľba a striedanie tempa s ohľadom na terénne nerovnosti a priebeh vychádzky je druhou časťou "tajomstva". Na príliš tvrdom (asfalt, betón) alebo naopak príliš mäkkom a hlbokom povrchu (blato, oranica) sa pohybujte len krokom, nanajvýš v prípade prechodu cez cestu klusom. Tvrdý povrch zaťažuje kopytá, kĺby a kosti, mäkký najmä šľachy. Čo sa týka sklonu, zásadou je hore a dole kopcom ísť krokom, po rovine možno aj klusať a cválať - rýchly pohyb do kopca totiž veľmi namáha kĺby. Iba v prípade veľmi malého prevýšenia (cca 3-6°) je možné pri silovom tréningu (hore) alebo tréningu rovnováhy (dole) aj pomaly klusať, len veľmi dobre natrénovaný kôň môže do takéhoto kopca aj cválať. A ako každý tréning, aj vychádzka do terénu má mať svoju štruktúru - zahrievanie, samotnú prácu, pri ktorej sa pravidelne striedajú vyššie výkony s oddychom a napokon vychladnutie.

Zahrievanie je veľmi dôležitá fáza, ktorá zabezpečí, že potom, pri náročnejších pohyboch, si kôň nepoškodí svaly, šľachy, kĺby a kosti. Po nasadnutí a dotiahnutí podbrušníka kráčajte zo 10 minút krokom na dlhej oťaži, potom vložte niekoľko krátkych repríz v ľahkom kluse (po 3-5 minútach, postriedať s krokom) - kôň by po celý čas mal ísť v natiahnutí a s vyklenutým chrbtom. Pri zahrievaní navyše vytvoríte pohodovú atmosféru, koňa zbytočne hneď nerozrušíte, ale jemne ho "zobudíte" a pripravíte na samotnú prácu.


Na začiatku terénu vždy nechajte koňa zo 10 minút kráčať v nízkom držaní - popreťahuje si tým svalstvo a zahreje sa.

Práca v teréne znamená zdolávanie kopcov, brodenie riek, skákanie prírodných prekážok, klusové či cvalové reprízy. Vždy pred terénom by ste si mali vybrať určitú trasu a aspoň približne si rozvrhnúť, kde akým tempom pôjdete. Dôležité je to preto, aby ste koňa nepreťažili - v takom prípade si buď natiahne (alebo dokonca natrhne!) šľachu či sval kvôli samotnej námahe alebo si potom podvrtne nohu z únavy - a za to Vám predsa jedno cválanie navyše nestojí. ;-) Orientačným ukazovateľom síl koňa je jeho potenie - ak už kôň začne vlhnúť na krku, treba prejsť do kroku a zahodiť oťaž a opäť zrýchliť, až keď oschne! Výhovorky typu "dnes je teplo, preto sa viac potí", neplatia - práve preto, že je teplo, treba záťaž dávkovať opatrnejšie, pretože pri vyššej teplote sú na srdce i pľúca kladené zvýšené požiadavky! Klus a cval si naplánujte tak, aby ste hneď po nich alebo pred nimi nemuseli ísť do kopca (a ak áno, aby ani po kopci kôň nezostal celý mokrý!), rýchlejší pohyb prekladajte častými (aj keď možno krátkymi) prestávkami v kroku. Ak pracujete na kondícii koňa a potrebujete zvýšiť jeho vytrvalosť v kluse či cvale, vyberajte si na to trasy vedúce po rovine a udržujte pravidelné stredné tempo (príliš pomalé i príliš rýchle vyčerpáva). Pred aj po cvale koňa vždy vyklušte. Čo sa týka tryskovania, veľmi dobre si to vždy zvážte - musíte mať dokonalú istotu o bezpečnosti povrchu a tiež istotu, že koňa 100%-ne (a bez rvania do papule!) zastavíte, kedy budete chcieť. ;-) Pri vystupovaní na kopec rozhodne vždy zaujmite stehnový sed, koni tým odľahčíte chrbát - no nepredkláňajte sa príliš, tým koni výstup práveže sťažíte! Ak má Váš kôň problémy s chrbtom (a ani nemusí mať), neváhajte zosadnúť a vyjsť kopec pešo - urobíte tým niečo pre Vášho štvornohého partnera a aj pre seba. :) No či už v sedle alebo na ruke, pri zdolávaní kopcov vždy dbajte na jedno - aby kôň kráčal s dlhým, nízkym krkom, inak to nemá zmysel! Len v takejto vyklenutej pozícii si totiž kôň stúpaním do kopca posilňuje chrbát a zadok. Na druhej strane, pri zostupovaní z kopca je dôležité naučiť koňa samostatne udržiavať rovnováhu a nespoliehať sa to, že ho jazdec podrží rukou. Sadnite si priamo nad ťažisko koňa - prílišným zakláňaním či predkláňaním môžete totiž nechtiac koni zostup sťažiť.


Chodiť s koňom do kopca má zmysel iba vo vyklenutom držaní - len takto sa optimálne posilňuje chrbát a zadok.

Vychládanie je rovnako dôležité ako zahrievanie, pretože po náročnej práci sú svaly koňa plné odpadových látok, najmä kyseliny mliečnej a tú treba odplaviť, aby kôň na druhý deň nebol celý boľavý. A to sa dá jedine pohybom - preto nikdy necválajte posledné 2-3 km cesty domov. Tie si vyhraďte na postupné vychladzovanie koňa, striedajte krátke, pokojné klusové reprízy na dlhej oťaži s krokom na zahodenej oťaži, až kým sa dych koňa neupokojí a srsť celkom neoschne. Posledných 10-15 minút choďte už iba krokom, nielen kvôli vychládaniu, ale aj preto, aby ste koňa nechtiac nenaučili utekať domov (nepríjemný zlozvyk).

Ku korektnému jazdeniu v teréne mám už len jednu poznámku - prosím, NEberte to tak, že keď najprv pôjdete pol hodiny krokom, potom budete štvrť hodinu vkuse cválať, kôň zostane celkom zliaty a napokon celú cestu domov zas pôjdete krokom ("veď sa vykrokuje a uschne"), je to v poriadku! Toto by Vám neodobril žiaden skúsený tréner, fyzioterapeut, či veterinár. Keď sa kôň dobiela spotí, znamená to, že záťaž vysoko presiahla jeho momentálne fyzické možnosti a už pracuje len vďaka rezerve, ktorú by v divočine použil iba na záchranu svojho života! Takýmto "tréningom" sa kondícia trvale nezvýši, kôň bude stále len vyčerpanejší a jeho pohybový aparát sa bude stále viac poškodzovať. Samozrejme, že nespotiť na koni ani chlp pri tréningu nie je možné, ale nesmieme to ani preháňať. V lete totiž hrozí prílišným spotením dehydratácia, v zime prechladnutie - pozor na to!


Problematické situácie

Jazda v teréne prináša nepreberné množstvo "kritických" situácii a záleží na skúsenostiach i povahe jazdca a koňa, ako ich zvládnu. Tu dvojnásobne platí známe heslo - na mladého koňa patrí skúsený jazdec a neskúsený jazdec na skúseného koňa! Mladému koni navyše môže spočiatku veľmi pomôcť, keď pred ním pôjde starší kôň, ktorý mu názorne ukáže, že mnohých "desivých" vecí sa netreba báť. :) Hlavné je vždy zachovať pokoj a chladnú hlavu, zhlboka dýchať a koňa podporiť, nie ho ešte viac vynervovať. Nemá zmysel koňa trestať za jeho inštinktívne konanie - vo svojich očiach si iba zachraňuje život - najdôležitejšie je ho postupne naučiť, že sa báť nemusí. Prejdime si teraz tie najbežnejšie problémy, s ktorými sa možno na vychádzke stretnúť a správne reakcie na ne.

Ľudia - smiešne, ale v cudzom prostredí sa kone môžu zľaknúť aj človeka. Nejde ani tak veľmi o ľudí samotných, ale skôr o to, že sa vyskytujú v neznámom kontexte - človek v stajni nie je to isté ako človek v lese či za plotom. ;-) Hlavné je zachovať pokoj, vyzvať okoloidúceho, aby zostal pokojný a koňa hlasom a pohladením ukľudniť. Nezabudnite ľudí varovať, aby sa držali ďalej od konského zadku - mnohí totiž akoby nemali pud sebazáchovy!

Zvieratá - ide najmä o psy, ale koňa môže vyľakať aj srnka, bažant či poľný zajac, ktorý náhle vyrazí priamo spod jeho kopýt. Na psy je najlepšie koňa privykať už odmala, aby z nich nemal strach, ale ani na ne neútočil. Pretože najhoršie, čo môže byť, je kôň, ktorý na zúrivé štekanie zareaguje útekom - práve to psa vyprovokuje k prenasledovaniu! Pri stretnutí s nebezpečným psom sa snažte za každú cenu zostať stáť na mieste a okamžite rázne majiteľovi psa prikážte, aby si ho chytil (ja k tomu vždy dodám, že inak za svojho koňa neručím :D). V prípade divých zvierat treba koňa iba časom nechať privyknúť - najlepšie je pri zahliadnutí srniek zostať stáť a dať koni čas, aby si ich prezrel a sám dospel k záveru, že nie sú nebezpečné. ;-) Ak sa chcete vyhnúť diviakom či medveďom, jediná rada - nechodievajte do lesa skoro ráno a za súmraku. Tiež si treba dávať pozor na poľovnícku sezónu - počas nej môže byť jazda lesom až životu nebezpečná. A akokoľvek sa to zdá byť smiešne, koňa môžu vyľakať aj domáce zvieratá (hydina, kozy, ovce) - vždy ho pomaly povzbudzujte k pohybu vpred, keď uvidí, že sa mu uhýbajú, dodá mu to odvahy. Pozor len na kravy, tie sa neboja a dokonca môžu na kone zaútočiť, ak sú v prevahe - preto sa im radšej vyhnite!

Veci - poletujúci sáčok, pestrý slnečník, detský kočiar, bicykel, vlajúca plachta, kopa štrku, zvláštne vytŕčajúca vetva kríku, rachotiaca kosačka či nepríjemne vysoký zvuk cirkulárky, dopravné značenie... To je len stručný zoznam najbežnejších "strašiakov" koní. Mnoho vecí kone vystraší najmä kvôli tomu, že sa pohybujú alebo sú na miestach, kde predtým nič nebolo. Niektoré kone na ne reagujú iba stuhnutým pohybom a vydeseným uhýbajúcim pohľadom; niektoré zastanú a strnulo hľadia; tie čo svojmu jazdcovi len málo dôverujú, dokonca môžu uskočiť či dať sa na útek a až potom sa pozrieť a rozmýšľať. Úlohou jazdca je preto naučiť koňa najprv myslieť a až potom reagovať, nie naopak. Základom je zoznamovať koňa so zvláštnymi vecami (igelity, rachotiace plechovky, zástavy, dáždniky...) doma, kde sa kôň cíti bezpečne a má dosť času na rozmyslenie. Hlavne dovoľte koni skloniť hlavu a prezrieť si predmet zblízka - kôň totiž nemôže zaostriť na blízko s hlavou hore. Nesnažte sa ani prejsť okolo predmetu tak, že koni odvrátite hlavu na opačnú stranu, ako sa to bežne doporučuje. Jednorazovo to síce môže fungovať, no tým len koňa utvrdíte v tom, že daná vec je desivá a nebezpečná a nabudúce bude reagovať ešte vydesenejšie! Najlepšie je dať koni vždy dosť času na to, aby sám pochopil, že mu nič nehrozí. Ale pozor, nechláchoľte koňa hneď, ako sa zľakne, aby to nebral ako pochvalu za to, že zareagoval prehnane! Zostaňte len pokojne sedieť, koňa nasmerujte k predmetu a pomaly ho povzbudzujte k tomu, aby sa k nemu priblížil a prezrel si ho. Ak nechce ísť dopredu, nasmerujte ho do strany a keď vykročí, opäť ho otočte k "desivej" veci. Nenúťte ho násilím, ale ani mu nedovoľte odvrátiť pozornosť! Pochváľte ho až vtedy, keď si vec poriadne očuchá a prestane sa báť - ale naozaj radostne, hlasom aj pohladením, prípadne pamlskom. ;-)


Kone sa ľahko zľaknú veľkých, nezvyklých, vrčiacich, pohybujúcich sa a krikľavo sfarbených vecí. No keď sa naučia, že im nič neurobia, ochotnejšie sa nechajú presvedčiť, aby sa k nim priblížili a očuchali si ich. :)

Doprava - ak môžete, cestám sa vyhýbajte, no ak nemáte na výber, dodržujte aspoň nasledujúce bezpečnostné opatrenia. Pred prechodom cez cestu sa vždy najprv poobzerajte na obe strany aj niekoľko ráz a pozorne počúvajte, či sa neblíži auto. Cez cestu prechádzajte vo dvojiciach a klusom, ale nedovoľte koňom bezhlavo bežať, aby sa na asfalte či betóne nepokĺzli. Po ceste NIKDY necválajte! V prípade pádu by to malo veľmi nepríjemné dôsledky. Ak musíte po okraji cesty prejsť určitý úsek, zaraďte sa do pravého jazdného pruhu (stávate sa súčasťou cestnej premávky). Ak sa predsa len na ceste stretnete s autom zoči-voči, použite rovnaké gestá ako na bicykli - pre odbočovanie upažte, ak potrebujete, aby auto zastalo, namierte naň vystretú dlaň a samozrejme sa ohľaduplnému vodičovi nezabudnite poďakovať - brnknutím o šilt prilby a pokývnutím hlavou. Na autá sa snažte koňa privykať aj doma, voďte ho okolo nich, stojte s ním nablízku, keď štartujú a stále ho povzbudzujte. Na čo však koňa možno len ťažko privyknúť a čo môže vyvolať veľký strach, sú autobusy, veľké nákladné autá, traktory, či odhŕňače snehu - tým sa snažte vyhýbať, ako sa len dá. Ak musíte prechádzať dlhším úsekom obce po ceste, zistite si aspoň, kedy chodia autobusy a v tom čase cez obec neprechádzajte. Ak sa dá, využite aj chodníky či pešie zóny a snažte sa mať okolo seba vždy dostatok priestoru na otočenie, aby Vás vozidlo nemohlo "zatlačiť do kúta", čo kone veľmi stresuje. Pozor aj na kanály, najmä ak má Váš kôň v podkovách ozuby.


Kobyla spadla aj s jazdkyňou na ceste a toto je výsledok - zranenia, ktoré sa budú hojiť aj zo dva mesiace. Opatrnosti v cestenej premávke preto nikdy nie je dosť.


Voda - áno, aj to je pre niektoré kone problém, najmä pre mladé - pretože ak kôň nevidí na dno, bojí sa o svoje nohy (čo je celkom prirodzené). Ak už Vám kôň dostatočne dôveruje a považuje Vás za vodcu svojho stáda, najlepšie je obuť si gumáky a názorne mu ukázať, aké je to jednoduché. ;-) Alebo môžete využiť pomoc staršieho skúseného koňa, ktorý do vody vojde pred Vami. Hlavné je dať si na to dosť času, na koňa príliš netlačiť, no ani mu nedovoliť odvracať sa od vody - vždy ho obráťte naspäť a jemne, ale vytrvalo podchvíľou dávajte pomôcku k pohybu vpred. Citlivé použitie bičíka za holeňou môže pomôcť v prípade, že sa kôň nebojí a je už len tvrdohlavý - no pozor, nesmiete do toho zapojiť žiadne emócie - nejde predsa o to, koňa zbiť, ale zabrániť jeho otupeniu na holeň! Akonáhle sa kôň odváži omočiť si čo len jedno kopýtko, poriadne ho pochváľte - a hneď bude odvážnejší! ;-) Najlepšie je uprostred prúdu potom zastať a dovoliť koni vodu ovoňať, prípadne sa napiť, aby nabral dôveru. Pozor však na povrch dna, aby ste nestúpili na niečo, čo by koňa mohlo porezať alebo na čom by sa mohol pokĺznuť.


Keď si kôň na vodu zvykne, môže sa mu pobyt v nej celkom zapáčiť. :D

Ťahanie do ruky - tzv. "pulovanie", väčšinou sa objaví, keď sa priblížite k miestu, kde cválavate alebo cestou domov. Najlepšou prevenciou je mať koňa dobre prijazdeného, aby reagoval spoľahlivo na sed a hlas, meniť miesta, kde cválate, koňa "nepúšťať", ale nacválať vždy až po naklusaní a len na pomôcku jazdca, necválať cestou domov. Ak už však takáto situácia nastane, snažte sa koňa spomaliť hlavne sedom, upokojujte ho hlasom, pevne si zasadnite do sedla a dávajte oboma oťažami naraz zádrže smerom hore - ale stále ich striedajte s miernym uvoľňovaním. Pozor, necukajte koňa do papule, to ho len viac rozvášni! Niektoré kone lepšie než na zádrže reagujú na stále, mierne zosilnené priľnutie, ktoré sa nemení - no nemám na mysli ťahanie rúk k bruchu zo všetkých síl! Ostrejšie pôsobenie rukou je namieste len v jedinom prípade - že kvôli bezpečnosti musíte okamžite zastať. No toto je len jednorazové riešenie! Ale ak ide o pulovanie počas naplánovaného klusu či cvalu (resp. neschopnosť dodržať rozostup) - a je to časté - mali by ste sa zamyslieť nad celkovým spôsobom Vášho jazdenia a prehodnotiť prístup ku koni a jazdeniu ako takému. Pretože ak budete túto situáciu stále riešiť silnejším a silnejším pôsobením zubadla, nakoniec budete potrebovať stále ostrejší typ, pretože postupom času koni papuľu celkom otupíte! Kvalitne prijazdený kôň sa do ruky nikdy neopiera, ani keď je vzrušený cvalom po lúke. Nehovorím, že dosiahnuť tento cieľ je ľahké, ale rozhodne to stojí za námahu! ;-)


Dokonca ani pri cvale po otvorenom priestranstve by kôň nemal zabudnúť na svoje dobré spôsoby a naďalej by mal rešpektovať jemné signály holeňami, sedom a hlasom - a nenapínať oťaže v snahe bežať ako o život. ;-)

Bezhlavý útek - niektoré (nevychované) kone na čokoľvek, čo ich zdesí, reagujú prudkým útekom. Tento zlozvyk sa veľmi rýchlo upevňuje, najmä ak hneď po zastavení koňa začnete upokojovať - tým ho za útek vlastne pochválite! Pri takomto incidente sa hlavne snažte udržať hlboko v sedle, v miernom záklone a koňa samozrejme zastavte, ale čo najjemnejšie, aby ste ho ešte viac nerozrušili. Iba v prípade, že ste na nebezpečnom mieste, je vhodné ostrejšie zastavenie - v prípade krajnej núdze sa dá kôň vyhodiť z cvalu prudkým trhnutím výrazne doľava a okamžite nato doprava. No koni to v papuli spôsobí nesmiernu bolesť, takže sa k tomu neuchyľujte, ak skutočne nemusíte! Ak sa kôň nedá jemne zastaviť a máte dosť miesta, obráťte ho na kruh a smerom do kopca, pohyb po oblúku ho časom upokojí. Po zastavení sa snažte vrátiť na miesto zdesenia - zosadnite, ak sa v sedle necítite bezpečne - a jemne koňa primäjte, aby si v kľude pozrel to, čoho sa zľakol. Opäť - dajte mu čas, ale nedovoľte mu obzerať sa či žrať, celý čas ho hlasom povzbudzujte. A až potom, keď svoj strach prekoná, ho riadne pochváľte! Kvôli takýmto situáciám je dobré nechávať mladým koňom pod uzdečkou ohlávku a okolo krku im uviazať vodítko, aby ste ich v prípade potreby mohli bezpečne ovládať zo zeme a nebrať ich pri tom do papule.

Uskakovanie - príčina je tá istá ako aj pri predošlom probléme, ale v tomto prípade už kôň koná trochu rozumnejšie. Síce najprv zareaguje inštinktívne, ale vzápätí sa zháči a začne predmet svojho zdesenia pozorovať a posudzovať. Už to je pokrok! Ako bolo písané vyššie, koni treba dať čas na zoznámenie sa s "desivým" objektom, neponáhľať sa a povzbudzovať ho. ;-) Pri takomto prístupe sa počet uskočení postupne určite zníži.

Odmietanie ísť vpred, cúvanie - niektoré kone sa pri stretnutí s niečím nepríjemným nenechajú len tak presvedčiť, že je to bezpečné a vytrvalo odmietajú pohnúť sa z miesta. Podobná situácia často nastáva aj vtedy, keď má kôň odísť do terénu sám, bez kamarátov. Ak rozpoznáte, že kôň sa už v skutočnosti nebojí, ale iba si postavil hlavu, že proste nepôjde, treba okamžite konať, aby si takto reagovať nezvykol! Dajte raz pomôcku holeňou, sedom a váhou o normálnej intenzite. Ak nezareaguje, pomôcku zopakujte, ale nezosilňujte ju! Avšak okamžite pridajte jemné ťuknutie bičíkom a rázne povzbudenie hlasom. Ak kôň stále stojí, opäť jemná holeň a o stupeň silnejší bičík. A tak ďalej, kým si to kôň nerozmyslí a nenaznačí, že vykročí - ihneď pochváľte, akonáhle zdvihne čo len jednu nohu! Niekedy pomôže aj nasmerovanie koňa bokom a keď vykročí, otočenie naspäť do pôvodného smeru. Hlavnou zásadou je povoliť nátlak pri prejavení aj malej snahy, nedať sa zviesť emóciami a VYTRVAŤ. Pretože o to koni ide - ak mu dovolíte čo len raz vyhrať, klesnete v jeho očiach a už Vás nebude rešpektovať tak ako predtým. Čo sa týka cúvania ako obrany koňa, mám len jedinú radu - dajte koni to, čo chce, ale toľko, že si nabudúce trikrát rozmyslí, či sa s Vami pokúsi vybabrať! :D Ideálne je často trénovať zahájenie aj ukončenie cúvania na presný pokyn doma.

Hlavne sa pri v problematických situáciách nenechajte vyviesť z konceptu - to proste patrí k životu a keďže kôň je útekové zviera, je prirodzené, že sa mnohých vecí bojí a skúša Vašu autoritu. A práve tieto skúšky, ak ich pozitívne zvládnete, Váš vzťah s koňom posúvajú vpred. ;-)


Správna starostlivosť pred vychádzkou i po nej

To je posledná dôležitá vec, pre niekoho možno "detail", no ovplyvňuje mnoho! Citlivé odchytenie koňa, zvítanie, relaxačné čistenie, jemné sedlanie a uzdenie, to všetko koňa uvedie do tej správnej psychickej pohody. Zo zdravotného hľadiska je dôležité najmä dôkladné vyčistenie kopýt od kamienkov a očistenie miest pod sedlom a podbrušníkom od blata a prachu. Pozornosť treba venovať aj správnemu nasedlaniu a citlivo, postupne (popri vodení) podoťahovať podbrušník - potom nezabudnúť ponaťahovať predné nohy. V lete je užitočné nasadiť koni ušaňu a nastriekať ho repelentom, pretože hmyz dokáže prechádzku poriadne znepríjemniť.


Kôň korektne pripravený na vychádzku - vyčistený, nasedlaný a nauzdený, s ušaňou proti hmyzu a nastriekaný repelentom, s bandážami na nohách (bolo klzko).

Po návrate - kôň by už mal byť suchý a vydýchaný (v opačnom prípade ho treba ešte do uschnutia vodiť) - koňa odstrojte a opäť mu poriadne očistite kopytá. Uviaznutý kamienok by totiž mohol spôsobiť otlak (červenkasté miesto na chodidle), a ten krívanie. Ak je zima, koni po odsedlaní prehoďte tenkú odpocovaciu deku a keď uschne, zložte ju. Zaschnutý pot treba žbilkom poriadne vyčesať, inak by totiž kôň pri následnom zmoknutí mohol prechladnúť. Na záver je vhodné koni vlažnou (nie studenou) vodou vystriekať šľachy na nohách.

A malé upozornenie - nedávajte koni ihneď po návrate žrať a v žiadnom prípade nevstupujte na koni do stajne. To by totiž mohlo viesť k ponáhľaniu sa domov a istým nebezpečným situáciám. Takisto mu nedávajte hneď vodu, ak je ešte rozhorúčený, aby neochorel.


Záver

Tak a je tu koniec... :) Verím, že aspoň pár z Vás tu opäť našlo nejaké nové informácie, nový pohľad na vec, dobrý tip či radu... Takže ak toto kritické zhodnotenie bude prínosné aj len pre 5 ľudí, bude mi vynaložená námaha stáť za to. :) Už Vám chcem len popriať, aby sa Vaše vychádzky do terénu podľa možností obišli bez spomínaných problémov, aby Vašim koňom boli len a len k úžitku a aby ste si ich spolu vždy naplno vychutnali. Pretože spojenie s prírodou, to dnešnému človeku chýba snáď najviac zo všetkého...



Zdroje:
Moje vlastné myšlienky, vedomosti a skúsenosti.
Kieran O'Brien: Zdraví koně, Praha, Metafora, 2009
Stefan Stammer: Fyzioterapie, Praha, Brázda, 2007
Vlastné fotografie.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.