Ako to cíti kôň I.

1. září 2011 v 12:35 | Viktória Kóňová |  Kritické zhodnotenia
Ahojte, tak som tu zas aj s ďalším kritickým zhodnotením... A dnes to bude ešte netradičnejšie poňaté než kedykoľvek predtým! ;-)


Ak si chcete prečítať aj predošlé kritické zhodnotenia, nájdete ich tu. Tento raz som sa rozhodla pre niečo celkom jedinečné - a neviem o tom, že by niekto iný doteraz navrhol niečo také v podobnom rozsahu (i keď je to možné). A o čom bude reč? To sa hneď dozviete...

Ak sa čo len trochu hlbšie zaujímate o chov a výcvik koní a hlavne o psychické aspekty týchto vecí, určite Vás už aspoň raz napadla otázka: "Ako toto vníma a pociťuje kôň?" Čo kôň vníma ako príjemné a čo ako nepríjemné? Čo ho už bolí a čo naopak necíti? Aké pohyby sú preňho ľahké a prirodzené a ktoré sú preňho veľmi náročné? Aké to je, musieť koordinovať naraz pohyby 4 nôh pri rôznych chodoch, prekonávaní bariér a skokov, v ohnutí, pri práci na dvoch stopách? Aké to je, musieť sa naraz sústrediť na niekoľko vecí, ako to kôň musí zvládať pri jazdení? Ako kôň vidí, ako sa mu dýcha v rôznych situáciách? A tak ďalej, a tak ďalej, týchto otázok si môžeme položiť nekonečné množstvo.


Ako napríklad takúto zádrž dohora vníma kôň? Cíti bolesť alebo nie? Aké to preňho je? Aj na toto sa pokúsim odpovedať pomocou praktických ukážok.

No kde ležia odpovede na ne? Ako môžeme zistiť, čo sa odohráva v mozgu iného tvora (lebo až tam vznikajú všetky vnemy, pocity a emócie)? Vedecké výskumy sú v tomto ohľade ešte stále v plienkach - isté závery sa však predsa len dajú získať dedukovaním z výsledkov pozorovaní ľudského mozgu - predpokladáme totiž, že mozgy nižších cicavcov fungujú podobne ako ľudské, len na nižšej úrovni a dominantné sú u nich trochu iné centrá a funkcie. Napríklad u šeliem je to čuchové, prípadne zrakové vyhľadávanie potravy a obrana územia, u zvierat, ktoré sú korisťou (ako kone), je to hlavne vyhľadávanie predátorov a únik pred nimi...

Isté výsledky sa dajú získať aj s použitím elektronického sledovania citlivých nervových zakončení (po tele zvieraťa sa rozmiestnia elektródy a sníma sa nervová aktivita) - v USA tak napríklad skúmali stupne bolesti rôznych častí tela koňa pri používaní techník rollkuru. No tu vždy nastupuje otázka etickosti týchto výskumov - sú získané poznatky naozaj natoľko cenné, že stoja za to, aby sme pre ich získanie zvieratám spôsobovali bolesť...? Neviem, srdce mi na to nehovorí áno. Ja si totiž myslím, že najlepšie zistíme, ako veci vníma a cíti kôň, keď si to vyskúšame na vlastnej koži!

Divné? Šialené? Nemožné? Ani jedno z toho! :D Je to to najlepšie, čo pre seba a svojho koňa môžete urobiť! Dokonale sa vcítiť do iného tvora je totiž jediný spôsob, ako ho môžete skutočne a do hĺbky pochopiť! A teda s ním aj spolupracovať, učiť ho, mať s ním dobrý vzťah, nespôsobovať mu zbytočne bolesť. Tak čo, skúsite to so mnou? Chcete svojmu koni lepšie porozumieť? Chcete vedieť, ako sa NAOZAJ cíti? Tak poďme na to! ;-)

(Upozornenie - teóriu dopĺňajú praktické pokusy, ktoré si na sebe môžete pokojne vyskúšať (možno budú občas nepríjemné, ale úplne bezpečné) - označené sú farebným nápisom "Vyskúšajte si!".)


Som kôň a...

... myslím ako kôň. To je to prvé, čo si musíte vsugerovať a vžiť sa do toho. ;-) Hlavné je uvedomiť si, že pre koňa je životne dôležité dokázať včas spozorovať nepriateľa a ujsť mu, v prípade núdze aj bojovať. A takisto veľmi dominantná je u koní aj túžba po spoločnosti rovnakého druhu - osamelý kôň mimo stáda je veľmi nešťastný a rozrušený. Opakujte si tieto dve poučky, a to často - a hlavne, keď Vás kôň neposlúcha! Je totiž veľmi pravdepodobné, že tu je pes zakopaný, ak sa niečo nedarí - kôň sa väčšinou bojí preto, že je sám alebo preto, že spozoroval niečo "nebezpečné". Preto nemá zmysel za neúspech koňa trestať - naopak, treba mu dodať odvahu a upokojiť ho!


Dokonalý vzájomný rešpekt a dôvera je základom kvalitného výcviku.

To je to prvé, čo sa treba naučiť - nahradiť koni stádo (stať sa rešpektovaným vodcom) a dať mu pocit bezpečia aj v kritických situáciách (získať si dôveru koňa). Len vtedy sa únikový inštinkt v mozgu koňa "vypne" a on začne byť schopný učiť sa niečo nové. Nezabúdajte na to!

Takisto si musíte neustále pripomínať, že kone vnímajú súvislosti iba vtedy, keď 2 udalosti nasledujú veľmi tesne po sebe - takže odmena musí prichádzať okamžite po správnej reakcii koňa (niekedy je už po pár sekundách neskoro). Ani na toto pri výcviku nehodno zabúdať. ;-) Už teda máme základ, pozrime sa teraz postupne na jednotlivé aspekty konského vnímania a pociťovania.


Videnie

Najprv si povieme niečo o všeobecnom zrakovom vnímaní a potom o tom, ako kôň vidí v rôznych situáciách. Kôň totiž nevidí ako človek - po prvé nedokáže zaostrovať na blízko a na diaľku bez pohybu hlavy. Je to tým, že naša šošovka v oku je pružná a vďaka tomu, že ju malé svaly rozširujú či splošťujú, sa mení naše zaostrenie. No šošovka koňa je len veľmi málo pružná! A preto musí pre zaostrenie dvíhať alebo spúšťať hlavu. Keď hlavu zdvihne, ostro vidí predmety v diaľke, keď ju skloní, v ohnisku sa naraz ocitnú veci blízke a tie, čo sú na obzore (pri pasení tak kôň vidí aj na trávu, aj na prípadných nepriateľov na obzore).


Zaostrovanie na blízko a do diaľky - človek nemusí pohybovať hlavou, kôň áno. Kôň má však tú výhodu, že pri zaostrení na blízky predmet zároveň ostro vidí aj objekty na obzore.

Po druhé, vďaka oválnemu, vodorovnému tvaru zreničky kôň najostrejšie vidí len horizontálny pás uprostred svojho zorného poľa (my vidíme najostrejšie kruh uprostred zorného poľa) - a to sa veľmi hodí, ak sa pasiete na pláni - na obzore okamžite uvidíte aj ten najmenší pohyb. Po tretie, veľký počet tyčiniek na sietnici koňa zabezpečuje dobré vnímanie pohybu (rýchle vnímanie kontrastu, nerozlišujú farby, dobré na nočné videnie), naopak čípkov (pomalé vnímanie farieb, jasu, nerozlišujú kontrast, videnie cez deň) je málo, preto kôň nekladie na farby až taký dôraz, oveľa dôležitejší je preňho kontrast, tvar a pohyb. My ľudia však na farby kladieme veľký dôraz, preto to predpokladáme aj u koní - keď sa kôň napr. zľakne červeného sáčku, možno to nie je kvôli farbe, ale kvôli zvláštnemu tvaru, prudkému trepotavému pohybu a zvuku, ktorý vydáva. ;-) Po štvrté, kôň vidí cca 1,5x väčšie ako my, takže aj malý pohyblivý objekt ho ľahko vyľaká. A po piate, kôň väčšinu vecí vidí iba jedným okom naraz, čo značne skresľuje jeho vnímanie hĺbky a vzdialenosti, pretože má oči po bokoch hlavy, ďalej od seba. Naviac kone nemajú hemisféry mozgu prepojené natoľko ako ľudia, preto sa im často zdá, že to, čo videli pravým okom, je niečo iné než to, čo videli ľavým okom - preto im všetko treba ukazovať vždy z oboch strán, z oboch strán ich vodiť, ošetrovať, nasadať, atď...


Kôň vidí síce takmer až za seba, ale väčšinu vecí vidí len jedným okom naraz (A), len malú časť objektov priamo pred sebou vidí oboma očami, teda binokulárne (B). Situáciu zhoršuje aj slepé miesto priamo pred čelom koňa (C; takže napr. pri odskoku kôň na okamih nevidí prekážku).

A teraz k nášmu prvému praktickému pokusu. Najprv si vyskúšajte zaostrovanie - samozrejme, že si nemôžete znehybniť šošovku, ale môžete sa na to aspoň "zahrať". Najprv skúste normálne zaostriť na niečo, čo máte naspodku zorného poľa a potom do diaľky, za monitor počítača - určite sa to dá bez pohybu hlavou. A teraz si priložte vodorovne k očiam dva prsty tak, aby ste pomedzi ne videli úzku štrbinu (ako na obrázku) - teraz sa Vaše zorné pole aspoň trochu blíži konskému.


Následne opäť skúste zaostriť na niečo, čo je naspodku Vášho zorného poľa a potom na niečo, čo je navrchu - zistíte, že to bez pohybu hlavou nejde, že na zaostrenie na niečo blízke musíte hlavu skloniť a keď sa chcete pozrieť na niečo vzdialené, hlavu zdvihnúť! Určite to poznáte aj s praxe s koňmi - kôň sa s nedôverčivým funením skláňa, aby preskúmal "nebezpečný" objekt alebo so vztýčenou hlavou pozoruje pohybujúci sa objekt na obzore či odhaduje výšku skoku. Preto treba koni vždy dovoliť, aby hlavu sklonil / zdvihol, keď potrebuje na niečo zaostriť! Nenúťte koňa pred skokom ísť s hlavou na kolmici a nebráňte mu natiahnuť dole krk, keď sa niečoho bojí alebo ide po nerovnom teréne.

Pokus číslo dva Vám umožní vyskúšať si monokulárne videnie (teda jedným okom), ako ho bežne zažíva kôň. Samozrejme, že časť vecí priamo pred sebou vidí kôň oboma očami, ale väčšinu objektov vníma iba 1 okom naraz, a to celkom mení jeho perspektívu! Najjednoduchšie si tento paradox overíte tak, že si najprv zakryjete jedno oko, potom dáte prst asi 5-10 cm nad tohto smajlíka: :D a následne si oko odokryjete a zakryjete druhé. A uvidíte, že Váš prst je zrazu - bez pohybu - nejako mimo! To preto, že keď obraz vnímate oboma očami naraz, podvedome využívate na vnímanie vzdialenosti a hĺbky iné vodítka, ako keď ho vnímate len jedným okom! Už máte teda trochu predstavu, aké je potom pre koňa ťažké odhadovať výšku a vzdialenosť skokov? Ak nie, vyskúšajte si to - skúste skákať cez nízke prekážky (skúste rôzne profily - kolmáky, oxery, doublebary), potom si zaviažte jedno oko a skúste to opäť - a všímajte si tie rozdiely v odhade miesta odskoku a výšky skoku! Zistíte, že prekážka sa dlho zdá byť ďaleko a potom naraz pred Vami prudko "vyrastie"! Možno prekážku prvé razy zhodíte a je to celkom normálne - pretože mozgu chvíľu trvá, kým sa zmenenej perspektíve (videnie jedným okom) prispôsobí a začne vzdialenosti odhadovať správne. Skúste si so zaviazaným okom aj chôdzu po schodoch - uvidíte, že aj vnímanie hĺbky sa tým značne mení. Akonáhle toto pochopíte a odskúšate si to, nebudete už koňa viniť za to, že niekedy odskočí zle alebo sa zdráha zostúpiť po strmom svahu, vstúpiť do vody, či preskočiť priekopu... ;-) Je to len otázka tréningu a zvyku a niekedy aj dôvery - takže to svojmu koni doprajte.

A napokon si ešte vyskúšajte, ako kôň vidí pri jazdení, keď má hlavu v rôznych polohách. Takže pekne dolu na všetky štyri, do kroku, postupne si vyskúšajte všetky spôsoby a hlavne si všímajte, ako pri tom vnímate svoje okolie. Najprv choďte s hlavou vysoko hore a s prehnutým krkom, potom v relatívnom napriamení (vyklenutý krk, zátylok je najvyšším bodom, nos kúsok pred kolmicou), v prirodzenom držaní, potom s hlavou a krkom natiahnutými dopredu a dolu, potom dajte nos "na kolmicu" a napokon až hlboko za kolmicu (viď obrázok).


Ak vo svojom okolí nemáte žiadne ostré hrany, skúste si v týchto rôznych polohách aj rýchlejší pohyb - a sledujte, ako sa pri tom mení Vaše vnímanie okolia. Pravdepodobne zistíte, že ak máte hlavu privysoko, nevidíte si vôbec pod nohy, najlepšie vidíte v prirodzenej polohe, v relatívnom napriamení a v natiahnutí dopredu-dolu. Na kolmici je to už ťažšie a čím ďalej za kolmicu nos dáte, tým ste dezorientovanejší, začínate sa potácať a máte problém s rovnováhou. Preto je dôležité v ťažkom teréne vždy koni dovoliť ísť v prirodzenom alebo natiahnutom držaní a nebrániť mu v rozhliadaní. Ak pôjde kôň v teréne na krátkych oťažiach príliš nad alebo za oťažou, riskujete tým, že sa potkne a obaja spadnete! A za oťažou by kôň nemal chodiť vôbec, a to nielen preto, že pri tom nevidí, kam ide - škodí to aj v mnohých ďalších ohľadoch!


Rovnováha

To je ďalšia dôležitá kapitola. Teoreticky ju tu rozoberiem len stručne, podrobnejšie vysvetlenie nájdete tu, pod podnadpisom "Sedlo a ťažisko". Na tomto mieste poviem len toľko, že kôň je prirodzene viac na predku, no pri jazdení sa musíte snažiť postupne vyrovnávať zaťaženie predných a zadných nôh. A to preto, že zadné nohy sú lepšie uspôsobené na nesenie hmotnosti a tlmenie nárazov než predné (a predné sa preto preťažovaním rýchlo ničia). Preto treba koňa z natiahnutého držania postupne učiť, aby sa zhromažďoval - aby mu nohy vydržali čo najdlhšie zdravé. No aj zhromaždenie treba stále striedať s natiahnutím, kvôli uvoľňovaniu svalstva - všetko s mierou. ;-)

Čo sa rovnováhy týka, dobré je vyskúšať si aj pohyb v obratoch a na dvoch stopách, aby ste vedeli, kde máte mať pri nich pri jazdení váhu - aby ste koni nebránili v pohybe a svojimi pomôckami váhou ho nemiatli. Takže aby ste vedeli lepšie pochopiť, ako má kôň pri rôznych pohyboch rozloženú váhu a aký je to pocit, vyskúšajte si to opäť sami na sebe. ;-)

Najprv sa postavte "rovnomerne" na všetky štyri (na ruky a kolená, kolmo k zemi) a sledujte pocity tlaku v mieste kontaktu so zemou (1 na obrázku). Aj keď stojíte s nohami a rukami kolmo, o niečo väčší tlak budete cítiť v rukách. Teraz pomaly preneste váhu dopredu a aspoň minútu tak vydržte (2 na obrázku) - kĺbom v rukách to rýchlo prestane byť príjemné. A takto sa cíti aj kôň, ktorý chodí po celý tréning na predku (nad oťažou, za oťažou, opierajúc sa do ruky, príliš dlho v natiahnutí). Potom naopak preneste váhu dozadu a tiež tak minútu zotrvajte (3 na obrázku) - a zistíte, že aj keď to tiež nie je celkom jednoduché, kĺby z toho nebolia (v skutočnom zhromaždení).


Skúste si potom aj pohyb (rovnako ako pri skúmaní videnia) "nad oťažou", v relatívnom napriamení, prirodzene, v natiahnutí, na kolmici a za kolmicou - no tento raz si všímajte zaťaženie rúk a nôh a ako sa mení. Zistíte, že najmenej sú Vaše ruky zaťažené v relatívnom napriamení, o trochu viac v prirodzenom držaní a na kolmici, ešte viac s prevráteným krkom "nad oťažou" a v natiahnutí dolu a najviac ruky trpia pri pohybe za kolmicou (vtedy navyše celkom strácate rovnováhu, pretože orgán v strednom uchu, čo slúži na udržiavanie rovnováhy, v tejto polohe nemôže normálne pracovať). Opieranie do ruky si vyskúšať síce nemôžete, no ak si k doterajšiemu zaťaženiu kĺbov rúk prirátate ešte asi 1x toľko, dostanete aspoň približnú predstavu. Z toho vyplýva, že pri jazdení treba pravidelne striedať natiahnutie so zhromaždením (relatívne napriamenie) a nenechávať koňa chodiť nad oťažou, za oťažou a opierať sa do ruky. Inak sa kĺby, šľachy a kosti rýchlo opotrebujú a kôň skončí zbytočne skoro na dôchodku - a možno aj horšie.

Ďalšie, čo si môžete skúsiť, je prenášanie rovnováhy do strán. Takže opäť na všetky štyri a poskúšajte si všetky jazdiarenské cviky - kruhy, osmičky, oblúkom zmeny smeru, vlnovky, kolmé obraty, obraty okolo predku a zadku... A sledujte pri tom, na ktorú stranu prenášate váhu, kedy a ako veľmi - potom to môžete využiť pri jazdení. Vyskúšať si môžete aj všetky stranové pohyby - dovnútra plec a kontra dovnútra plec, traverz a renverz - na rovnej čiare aj na kruhu; traverzály. Ako tieto pohyby vykonávať, je nakreslené na nasledujúcom obrázku.


Sledujte pri nich najmä, na ktorej strane je viac váhy (na obrázku označené červenou farbou) - zistíte, že pri dovnútra plec a kontra dovnútra plec je to vonkajšia strana, pri traverze a renverze vnútorná, no to len na rovine - na kruhu je váha prirodzene vždy viac vnútri. Dobre si to zapamätajte, aby ste pri jazdení vždy váhou nasledovali koňa a nemiatli ho - pretože napríklad sedieť pri dovnútra plec viac vnútri, ako sa to dnes bežne učí, je pre koňa skôr nepríjemné a mätúce, než by mu to pomáhalo. ;-)


Záver

Do tohto článku sa už viac nezmestilo, ale rozhodne ešte nekončíme! Čítajte pokrčovanie v druhom dieli - v ňom sa dozviete (a skúsite si) ako kôň vníma zubadlo v papuli, ako sa mu s ním dýcha a prehĺta, aké sú preňho rôzne spôsoby ohýbania krku a ešte mnoho ďalšieho! ;-)


Zdroje:
Moje vlastné myšlienky, vedomosti a skúsenosti.
Philippe Karl: Omyly moderné drezury, Praha, Brázda, 2008
Gillian Higgins: Koně a jejich pohyb, Praha, Metafora, 2009
Moira Williams: Známe svého koně?, Arca JiMfa, Třebíč, 1995
Vlastné fotografie.
Moje vlastné kresby.
Moja vlastná grafika.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.