Moderná verzus klasická drezúra

1. září 2011 v 13:17 | Viktória Kóňová |  Kritické zhodnotenia
Ahojte, a som tu opäť s kritickým zhodnotením jednej konskej témy - a dnes som si zobrala na mušku toľko diskutovanú drezúru...




Ak si chcete prečítať aj predošlé kritické zhodnotenia, nájdete ich tu. V tomto článku Vám skúsim priblížiť, čo to vlastne drezúra je, prečo je vo výcviku koňa dôležitá, ako vyzerala kedysi, ako vyzerá dnes a hlavne - ako by vyzerať mala. Ak Vás táto téma zaujíma, rozhodne čítajte ďalej - no ak sa neradi zamýšľate nad vecami do hĺbky a priťahuje Vás skôr len trblet povrchnosti, zrejme Vás to baviť nebude a najlepšie urobíte, ak tento článok rovno zavriete. ;-)

Plus ešte musím opäť upozorniť, že tu bude reč aj o vyšších stupňoch jazdeckého umenia, než na ktorom sa v súčasnosti sama nachádzam - takže logicky so mnou nemusíte súhlasiť... Ale hovorím tu o svojich vzoroch, o tom, ako si myslím a cítim, že by to tam "vyššie" malo ideálne vyzerať... A starí majstri to dosvedčujú. :)


Drezúra - čo je to?

Drezúra sa všeobecne dá definovať ako "fyzický a psychický nátlak slúžiaci k napodmieňovaniu určitého správania u zvierat" (encyklopedická definícia). Áno, je to tak a v tomto svetle je akákoľvek činnosť, ktorú koňa učíme, drezúrou (aj keď je to možno len zdvihnutie kopyta na vyčistenie na slovko "nohu")! Pretože kôň nerozlišuje, či ide o drezúrnu, parkúrovú, westernovú hodinu alebo len o vychádzku - lebo vždy od neho vyžadujeme určité reakcie na určité pokyny. A aj to je v tomto širokom zmysle drezúra!

Avšak v užšom zmysle slova sa dá drezúra chápať ako "výcvik koňa takým spôsobom, aby sa podvolil vôli jazdca dobrovoľne a so sebaistotou, bez akejkoľvek ujmy na jeho prirodzenom pohybe, a to za použitia jemných, logicky zoradených cvičení, založených na prírodných zákonitostiach rovnováhy a harmónie" (klasická definícia). Ak si túto vetu prečítate viac ráz po sebe a naozaj ju aj pochopíte, dá Vám to veľmi dobrú odpoveď nielen na to, čo je to drezúra, ale aj ako by mala vyzerať - premýšľajte nad tým! ;-)

Mojimi slovami, drezúra by mala byť dôkladnou, ohľaduplnou a hlavne postupnou prípravou koňa na to, aby dokázal po celý svoj život nosiť jazdca bez ujmy na svojom (alebo jazdcovom) fyzickom či psychickom zdraví a aby bol stále mocnejší, krajší a spokojnejší. A myslím, že toto je cieľom každého dobrého majiteľa koňa, ktorý má svojho štvornohého miláčika naozaj rád - preto by sa drezúrna príprava, bez ohľadu na konkrétne zameranie koňa a jazdca, nemala zanedbávať!


Drezúra - prečo a načo?

Ako som už načrtla v predošlom odstavci, úlohou drezúrneho výcviku by malo byť hlavne zlepšovanie a udržiavanie zdravia koňa pod jazdcom. Myslím, že každý normálny jazdec chce, aby bol jeho kôň zdravý a aktívny čo najviac rokov, no bohužiaľ často (väčšinou nevedomky) robia ľudia všetko pre to, aby dosiahli pravý opak. :-/ A reč je tak o rekreačných ako aj o súťažných jazdcoch - prví robia poväčšinou primálo, druhí zas priveľa a hlavne skoro vždy nesprávne (myslím neprirodzene). Ak je však drezúrny výcvik správny, upevňuje u koňa tie pravé pohybové vzory (čím šetrí jeho kĺby a šľachy), postupne, pomaly ho učí pohybovať sa ľahko a elegantne a zapájať tie správne svaly (a tým ich posilňuje)... Ak sa mám vyjadriť konkrétne, dobrý drezúrny výcvik koňa naučí aktívne a zdravo používať (vyklenúť) chrbát a časom prenášať čoraz viac váhy na zadné končatiny, a teda odľahčiť ľahšie opotrebovateľným, predným nohám.




Kôň bez kvalitného drezúrneho výcviku sa nedokáže pod jazdcom niesť tak, aby mu dlhodobo slúžilo zdravie - časom sa nevyhnuteľne objavia problémy so svalstvom, chrbticou, šľachami a kĺbmi končatín... A ak je "drezúrny" výcvik nesprávny, často sa dostavujú aj nepríjemné psychické problémy.
(Ilustračné obrázky.)

Správny drezúrny výcvik okrem toho robí koňa psychicky stabilnejším, odolnejším, oduševnenejším a celkovo spokojnejším. Pretože aj keď sa to nezdá, kôň si časom začne uvedomovať, že je mocnejší, že zvláda viac ako predtým, že je mrštnejší a elegantnejší... Získa zdravé sebavedomie, je si sám sebou istejší... Okrem toho pri jemnom výcviku si kôň a jazdec vytvoria krásny vzťah založený na vzájomnom hlbokom rešpekte a dôvere, ktorý celej ich práci dodá to nezameniteľné čaro súhry, akoby sa dve bytosti stali jednou... ;-)

Takže či už je kôň skokan, drezurák, chodí endurance, military či westernové drezúrne alebo dobytkárske disciplíny alebo je "len" rekreačným koňom, kvalitná drezúrna príprava by mala patriť do jeho výcviku už od obsadnutia. Je celkom jedno, v akom sedle človek sedí - ak sa riadi prapôvodnými, prirodzenými princípmi, dokáže koňa posilniť a udržať mu dlhodobo zdravie. Preto si myslím, že drezúra by nemala obísť výcvik žiadneho koňa.


Klasická drezúra - jazdecké umenie

Čo to vlastne je? Mnohí si pod tým predstavia dnes také populárne "barokové jazdenie" v dobových sedlách a kostýmoch, so zdobenými uzdečkami a dlhými esovitými pákami... Niekomu sa zas vybavia smiešne obrazy z 18. storočia, na ktorých sú kone nesmierne tučné, akoby napufkané a nožičky majú zas tenké ako špajdle... :D Tá druhá skupina je bližšie k pravde, i keď nie tak celkom - klasické jazdenie totiž vôbec nie je o výstroji či kostýmoch, to ani náhodou! V skutočnosti korene klasického jazdenia siahajú až do staroveku, ku Xenofónovi (žil okolo roku 430 p.n.l.). Jeho krátke dielko "O jazdeckom umení" má ešte dnes obrovskú hodnotu a pravdy v ňom ukryté oceňujú všetci skutočne dobrí drezúrni majstri!

Po temnote stredoveku (hrôzostrašné uzdenie a výcvikové techniky ako podržanie ježka, sviečky, či mačky pod chvostom lenivého koňa a podobne), zažilo klasické jazdecké umenie najväčší rozmach v období renesancie, klasicizmu a osvietenstva (v 17.-18. storočí, ešte aj začiatkom 19. storočia). Veľkí majstri ako A. de Pluvinel, La Guérinière, L. Hunersdorf či F. Baucher učili jemnému výcviku koní založenému na prirodzených zákonoch pohybu a rovnováhy - na starých obrazoch a rytinách vidíme len silné, na zadku posadené, mocné kone s hrdým nesením, väčšinou na mierne povolenej oťaži, nikdy nie za kolmicou...


Klasické vzdelávanie koní môžeme ešte našťastie stále vidieť aj dnes - vo vysokých jazdeckých školách a niektorých žrebčínoch.
(Ilustračný obrázok.)

No potom už začalo prichádzať baroko so svojou zbytočnou zložitosťou a prezdobenosťou, hĺbku skutočného porozumenia nahradil lesk povrchnosti a drezúra začala pomaly upadať. Samozrejme, aj v tejto dobe sa ešte našli skutoční majstri (generál L'Hotte, J. Fillis, F. F. de Kerbrech, L. Seeger...), no "main streamom" sa začali stávať pochybné metódy... Do popredia sa začalo dostávať - dnes bežné - riešenie dôsledkov namiesto príčin, okamžité silové potláčanie akéhokoľvek odporu koňa (napr. "slávne" vynájdenie prevliečok vojvodom z Newcastlu)... Začiatkom 20. storočia, kedy sa začal rozvíjať jazdecký šport, sa jazdeckou veľmocou stalo Nemecko, a teda udávalo aj hlavný smer vývoja (ako to dopadlo, si povieme neskôr). No aj napriek nepriaznivej situácii sa aj v tejto dobe ešte našlo niekoľko výnimočných talentov, ktoré odmietli podriadiť sa nezmyselným a kone poškodzujúcim pravidlám - aby som vymenovala aspoň tých najznámejších: O. Lörke, N. Oliveira, W. Seunig, generál Decarpentry, E. Beudant, generál Podhajski, J. Neckermann... Títo všetci trvali na jemnom a postupnom vzdelávaní koňa klasickými, prirodzenými metódami, ktoré rešpektujú a uchovávajú bytosť koňa, jeho telo i dušu.

Klasické jazdecké umenie je stelesnením definície drezúry. Skutočne sa snaží čo najlepšie ju naplniť, jej hlavným cieľom je zdravý a šťastný kôň a čo najlepší súlad s jazdcom. Väčšmi než na presnosti prevedenia cvikov mu záleží na korektnosti pomôcok a celkového výcviku a na udržaní ľahkosti, elegancie a oduševnenosti! Kto sa dá na cestu klasického jazdenia, má pred sebou dlhú, priam celoživotnú cestu, ktorá nikdy nekončí - no práve v tom je tá krása! A aj keď v dnešnom modernom drezúrnom športe takýto jazdec asi nenájde veľa pochopenia, namiesto stužiek a medailí mu bude iste najlepšou odmenou zdravý, šťastný a oddaný konský partner - a to po dlhé roky, nie len na tých "15 minút slávy". ;-)


Moderná drezúra - športové jazdenie

Nuž a teraz porovnajte sami. Spĺňa moderná drezúra ešte pôvodnú definíciu drezúry, na ktorú sa odvoláva vo svojich stanovách FEI? Naozaj robí kone zdravšími a šťastnejšími? Vytvára medzi jazdcom a koňom plnohodnotný, hlboký vzťah a posilňuje koňa psychicky? Je založená na prirodzených princípoch konského pohybu a rovnováhy? Rešpektuje a uchováva dušu koňa? Poznajúc všetky fakty, bohužiaľ ani na jednu z týchto otázok nemôžem odpovedať kladne. :-(

To, čo dnes na opracoviskách a drezúrnych obdĺžnikoch v 99% prípadov vidno, je skutočne na zaplakanie. Moderná drezúra sa stala športom, ktorý vyznáva rýchlokvasený "výcvik", ktorý kone poškodzuje tak fyzicky, ako aj psychicky, len pre vidinu úspechov a výhier, ktoré ukoja nesmierne ľudské ego. Samozrejme, že aj dnes súťažia tiež normálni jazdci, ktorým na ich koňoch skutočne záleží a trénujú ich správne a ohľaduplne - no je ich žalostne málo a väčšinou sa nikam ďaleko nedostanú, pretože kolbiská buď znechutene opustia alebo sa neumiestňujú kvôli tomu, že ani podľa rozhodcov už dnes korektne cvičený kôň proste nie je "in". :-/

O čom vlastne hovorím? Tak konkrétne - o celkovo sebeckom prístupe k veci, o prekrútenej stupnici výcviku koňa, o nevhodných výcvikových pomôckach a o nevhodnom používaní tých vhodných, o neprirodzených praktikách, ktoré odporujú anatómii a fyziológii koňa, o neprirodzenom spôsobe chovu športových koní... A všetky tieto veci nevadia len mne či pár ďalším nadšencom - vážne a naliehavo o nich hovoria majstri klasického jazdeckého umenia, veterinári a konskí fyzioterapeuti po celom svete! Síce ich už teraz našťastie počúva stále viac ľudí, no ešte stále je to veľmi málo. A FEI stále povoľuje ďalšie a ďalšie ohavnosti (napr. nekontrolované uťahovanie nánosníkov, používanie prevliečok aj na opracoviskách, LDR...), pričom sa vo svojich pravidlách naďalej drzo odvoláva na La Guérinièra, aj keď každým svojím činom dupe po jeho hrobe ako slon... :-( Dokonca FEI hneď úvodom svojich stanov tvrdí, že jej hlavnou úlohou je "uchovávať pôvodné jazdecké umenie v jeho nezmenenej forme"!!! Na to sa dá povedať jediné - no comment...


"Moderne" cvičený kôň, stuhnutý, s prehnutým chrbtom, urkývajúci sa za oťažou, so zadnými nohami šuchtajúcimi sa bez života za telom a so zlomeným duchom. Toto je to "robenie koňa zdravším a šťastnejším"?!
(Opracovisko GP, ilustračný obrázok.)

Dnešná drezúra už nie je umením, je to len šport - ktorý chce výsledky rýchlo a bez zádrhelov. Preto si násilím vynucuje poslušnosť koní (prevliečky, na doraz dotiahnuté švédske nánosníky, ostrohy na príliš nízkom stupni výcviku...), rieši iba dôsledky problémov a kašle na ich príčiny a namiesto toho, aby jemne rozvíjala prirodzený potenciál koňa, ho väčšinou iba przní a prekrúca do akejsi zvrátenej ukážky absolútneho otrockého podriadenia jednej bytosti druhej. Modernej drezúre nezáleží na tom, či bude výsledok krásny, harmonický, oduševnelý, s "légèreté" (ľahkosťou) - chce len, aby bol okamžitý a presný, bez ohľadu na použité prostriedky. No tak ako všade ide, ani tu v skutočnosti neplatí ono alibistické, inkvizičné heslo: "Účel svätí prostriedky"! Dokazuje to aj priemerný vek drezúrneho koňa, ktorý odchádza zo športu do dôchodku - 8 rokov. Pričom je dobre známe, že kone v klasických školách (Španielska jazdecká škola vo Viedni a pod.) predvádzajú aj tie najťažšie prvky drezúry v zdraví ešte v 25-30 rokoch veku! O čom to vypovedá...?

Ja osobne sa od modernej drezúry absolútne dištancujem - jediné dobré, čo pokrok v tejto oblasti priniesol, je snáď ľahký klus, skutočne... A je to veľká škoda, pretože všetci dúfame, že ľudstvo sa behom času dostane na vyššiu úroveň, ale bohužiaľ sa zatiaľ zdá, že to ide skôr opačným smerom...


Tak ako je to teda správne?

Samozrejme, môj názor je, že správne je to klasicky, no tiež nie som žiaden dogmatik. ;-) Myslím si, že človek by si mal vždy zachovať vlastný rozum a srdce a pozorne im načúvať - premýšľať a preciťovať veci, čo vidí, číta, počúva a sám robí... A vytvárať si vlastné, logické a hlavne podľa srdca správne názory. A keď sa objaví naozaj opodstatnený argument, bez váhania ich pružne prehodnotiť! ;-)

Mojím cieľom je proste mať zdravého a šťastného koňa, ktorý ma po dlhé roky bude môcť nosiť bez ujmy na zdraví. Preto jazdím a celkovo pracujem s koňmi klasicky = prirodzene, pričom však pružne využívam vždy také pomôcky a techniky, aké sa práve pre daného koňa hodia - niekedy je to na isté obdobie práca zo zeme na šambóne; niekedy jazdenie celkom bez nánosníka; v istých prípadoch viac práce na ruke ako v iných; občas aj niekoľko týždňov, kedy chodím s koňom výlučne na vychádzky na ruke... Niektoré klasické pomôcky, ako sú obnosky alebo pevné vyväzovacie oťaže neuznávam, a teda nepoužívam, na iné, ako je napr. mobilizácia dolnej čeľuste, ohýbanie a reflexné naťahovanie, zas nedám dopustiť. Zo zeme pracujem s koňmi tou najjednoduchšou a najprirodzenejšou rečou tela (ktorá nemá žiadnu TM značku :D) a pri jazdení využívam tak reč tela ako aj umelé, avšak jemné a jasné pomôcky rukami, holeňami, bičíkom a hlasom....



Klasicky a prirodzene - to nie sú protiklady, ale synonymá! ;-)

Proste, treba byť flexibilný, no zároveň aj kritický! ;-) Nič by sme nemali prijímať s nekritickou zbožnosťou ako absolútnu pravdu, ale zároveň ani spakruky nič neodmietať... O všetkom by sme sa mali čo najpodrobnejšie informovať a zvažovať všetky pre a proti, kým sa pustíme do akcie. A to platí aj pre autority - pre trénerov a dokonca bohužiaľ niekedy aj veterinárov (napokon, nesprávne jazdené kone ich živia :-/)! Len preto, že niekto má trénerskú licenciu a prax, ešte nemusí vedieť kone vzdelávať správne - dokazujú to dokonca aj olympijskí víťazi, ktorí predvádzajú len úbohé falošné piafy a nepekný pasážovaný predĺžený klus, pri ktorom kôň vyzerá ako bábka na povrázku... Samozrejme, tým ani náhodou nechcem zhadzovať všetky autority - dobrý tréner je neoceniteľným pokladom, no treba ho vedieť nájsť a rozpoznať. ;-)


A ako ďalej?

Všetci veľkí avatari dopadli zle, príkladom nám poslúži napríklad Galilei - jeho upálili, no o pár storočí jeho slávna veta "A predsa sa točí...!" bola už prijímaná ako úplná samozrejmosť. A tak je to aj v drezúre - dávno zabudnuté princípy sa teraz začínajú oprašovať a prví priekopníci to majú najťažšie. No ak sa nevzdáme, tá zmena časom príde! Každý sa však musí snažiť sám - ísť príkladom, nenásilne, no vytrvalo. Bojom nikto nič nezmôže, pretože FEI je jeden veľký kolos, ktorý pár stovák nadšencov nepresvedčí...

Istým riešením sa javí nová koncepcia - vyvíja sa snaha založiť novú organizáciu, ktorá by združovala trénerov, jazdcov, rozhodcov a veterinárov, ktorým ide naozaj predovšetkým o zdravie a spokojnosť koní a o praktikovanie skutočného jazdeckého umenia. Táto organizácia by vytvorila staro-nové pravidlá a stupnice hodnotenia, poriadala by semináre, kliniky, verejné tréningy a súťaže, avšak v celkom inom duchu ako FEI. Ak táto snaha vyjde, bude mi potešením sa do tohto združenia začleniť. :)

Zatiaľ však "klasici" zostávajú viac-menej v ústraní a len sa ticho venujú svojej životnej úlohe s niekoľkými skalnými stúpencami a žiakmi. Ja však verím, že čoskoro sa to zmení, do drezúrnych obdĺžnikov sa vráti skutočné umenie a my budeme môcť opäť sledovať ukážky nádhernej harmónie medzi koňmi a ľuďmi. :)



Zdroje:
Moje vlastné myšlienky, vedomosti a skúsenosti.
Philippe Karl: Omyly moderné drezury, Praha, Brázda, 2008
Anja Beran: S respektem!, Praha, Brázda, 2009
Inšpiráciou mi boli aj články N. Záliša v Jezdectví.
Vlastné fotografie.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.