Práca zo zeme III. – Pokojné státie a uväzovanie

8. prosince 2012 v 15:45 | Viktória Kóňová |  Práca zo zeme
Hi there, dnes Vám prinášam ďalší diel zo ságy menom Práca zo zeme - a tí, ktorí čítali prvé dva diely, už vedia, že nejde o žiadnu beletriu. :) Tento raz sa budeme baviť o tom, ako naučiť koňa pokojne stáť a znášať uviazanie.



V prvom diele som hovorila o všeobecných zásadách práce zo zeme a v druhom o tom, ako sa naučiť koňa správne vodiť - oba ich nájdete tu. Dnes sa teda pozrieme bližšie na problematiku uväzovania a pokojného státia. Aj keď sa to totiž možno nezdá, tieto zručnosti sú úplne základným predpokladom akejkoľvek skutočnej, bezpečnej a príjemnej práce zo zeme. Kôň sa jednoducho musí naučiť pokojne očakávať Vaše pokyny, a to bez popochádzania či paniky.


Nevychovaný kôň

Nereaguje na prvý signál na zastavenie (zastaví až "o človeka"), neudržiava diskrétny odstup, popochádza, cúva, krúti sa, stále chce vykročiť vpred, nedáva pozor na signály. Bez uviazania nestojí, uviazaný sa snaží úväz odrhnúť alebo odviazať, z nudy likviduje veci vo svojom okolí, obhrýza ohradu, celkovo je nepokojný.

Tak toto je príklad toho, ako to rozhodne vyzerať NEMÁ. Bohužiaľ množstvo koní je takto "vychovaných" - nevychovaných a ešte smutnejšie je, že je to považované za vcelku normálne. Ak sa kôň odtrháva, proste sa neuväzuje a vždy ho niekto musí držať, ak nestojí, musí sa s ním stále chodiť... Irituje to všetkých naokolo, a predsa sa to koni toleruje - ale prečo? Nechcete predsa náhodou, aby bol kôň Vaším priateľom, príjemným spoločníkom? Verím, že áno - a pritom stačí len trochu snahy, vytrvalosti a dôslednosti. Takéto primitívne pravidlá totiž zvládne každý, aj podpriemerne, aj nadpriemerne inteligentný kôň, len treba trošku chcieť na tom zapracovať. ;-)


Pokojné státie - ako to MÁ vyzerať?

Dobre vychovaný kôň na pokyn zastane a bez pohybu očakáva ďalšie signály (často veľmi roztomilo nakloní hlavu a hodí spýtavý pohľad :D). Dokáže pokojne stáť na dohodnutý signál, aj keď sa človek od neho vzdiali, a to či už je uviazaný alebo nie. Zvládne bez popochádzania stáť na mieste niekoľko minút vkuse, uvoľní sa a odpočíva, no stále je pripravený pohotovo zareagovať. Neťahá za úväz, nekrúži okolo ohrady, pokojne stojí aj počas čistenia, sedlania a uzdenia, nasadzovania chráničov, ošetrovania zranení, návštevy veterinára, kováča, pri preprave...


Pokojne stojí, no zároveň pozorne očakáva ďalšie pokyny... :)

Takto to ideálne vyzerať má. Samozrejme, že žiaden kôň, ktorý má v sebe aspoň štipku života, Vás takto od prírody okamžite poslúchať nebude. Treba ho to naučiť, no nie je to vôbec ťažké a dá sa to v pohode zvládnuť za 3-4 krátke, avšak dôsledné výcvikové lekcie. Tak sa na to pozrime...


Pokojné státie na vodítku - ako na to?

Rozhodne si na tréning pokojného státia vyberte deň, keď máte dostatok času a trpezlivú náladu. :) Ak totiž Vy sami nebudete mať vôľu ozaj pokojne stáť, nemôžete to isté očakávať od svojho koňa! To je už v prvom dieli spomínaný princíp napodobňovania - kôň sa riadi podľa toho, čo robíte Vy a v tomto prípade sa to dá perfektne využiť. Ak ste už koňa naučili zastaviť pri vodení v 1. pozícii v slušnom odstupe (prevesenie vodítka sa nezmení), môžete v tejto fáze zotrvať na mieste a začať nacvičovať pokojné státie - slovným povelom môže byť napríklad rázne "Stojíš!" sprevádzané znamením rukou (zdvihnutá dlaň namierená na nos koňa). Stojte celkom nehybne, nehýbte ani len končekmi prstov, pokojne zhlboka dýchajte a mierumilovne hľaďte koni do očí. Takto ho nechajte stáť celú minútu (rátajte si v duchu sekundy - jasný zámer sa prejaví na Vašom vyžarovaní a na koňa viac zapôsobí). Napokon radostne pochváľte hlasom, príďte až ku koni a poškrabkajte ho tam, kde to má rád... ;-)

Samozrejme, takýto hladký priebeh to zrejme na prvý pokus mať nebude, najmä ak je Váš kôň nervný alebo dominantný (prinajhoršom oboje :D). Napriek tomu sa snažte obrniť božskou trpezlivosťou a nedajte sa odradiť. Ak bude kôň stále chcieť ísť k Vám, vždy ho jemne, ale dôrazne (!) vráťte do pôvodnej vzdialenosti (miernym, prípadne potom silnejším rozvlnením vodítka alebo zamávaním bičíkom pred nosom), zopakujte povel "Stojíš!" a začnite rátať odznova. Ak by chcel cúvať, mierne napnite vodítko a udržiavajúc stále rovnaký tlak sa pohybujte spolu s ním, kým nepochopí, že tlaku sa môže zbaviť, len ak zastaví. Upokojte ho aj hlasom, napr.: "Hooou, stojíš..." Keď zastane, vodítko ihneď mierne preveste, pochváľte a začnite rátať odznova. Ak by kôň chcel začať krúžiť okolo Vás, nedovoľte mu to, rázne ho stočte pred seba a zavlnením vodítka ho primäjte, aby zastal. Pochváľte a začnite znovu odpočítavať celú minútu.


Pokojné státie trénujte spočiatku len v malej vzdialenosti od koňa a na krátku dobu - až neskôr oboje predlžujte.

Môže sa stať, že kým kôň zvládne vydržať stáť celú minútu, bude to chcieť viacero pokusov, no väčšina koní je natoľko inteligentná, že si rýchlo dajú dve a dve dokopy. Kôň vždy radšej urobí to, čo vyžaduje menej námahy, takže akonáhle si uvedomí, že všetko, čo od neho chcete, je státie, s vysokou pravdepodobnosťou už zostane na mieste. V tejto chvíli "aha-efektu" sa kôň zrejme olízne a naprázdno poprežúva, možno si aj povzdychne (tým vypustí nahromadené napätie - podvedome to robia aj ľudia). Vtedy ho veľmi pochváľte.

Ak už kôň raz vydrží minútu stáť, je to síce skvelé, ale ešte nemáte vyhraté. Teraz treba nový povel upevniť a dosiahnuť počas cvičenia uvoľnenie. Výhodou je, ak Vám kôň už do istej miery dôveruje - vtedy Vám skôr odovzdá bremeno kontroly okolia a začne pri nácviku státia odpočívať. V tomto bode je veľmi dôležitá Vaša reč tela - snažte sa byť uvoľnení, v pohode (dýchať), ale zároveň udržiavať pozorný výraz. Tým akoby ste koni hovorili: "Teraz je všetko v poriadku, ale keby dačo, dávam pozor. Môžeš odpočívať." Ako budete nácvik pokojného státia opakovať a dobu trvania predlžovať (na 2 až 5 minút), kôň Vám bude stále viac veriť a uvoľňovať sa - ak si dokonca odľahčí nohu a spustí hlavu dolu, je to skvelé!

Keď už Vám bude kôň na prvý pokus stáť na ľubovoľnú dobu, vylepšite si cvičenie tým, že sa od koňa budete stále viac vzďaľovať (môžete si vziať 10 m lonž a s každým pokusom sa postaviť o 1-2 metre ďalej). Takáto komunikácia na diaľku však už vyžaduje od koňa veľkú dávku rešpektu, preto sa neunáhlite - ak sa vyskytne problém, ihneď cvik upevnite v bližšom kontakte, až potom postúpte opäť ďalej. A nezabudnite stále udržiavať priateľský očný kontakt - hlavne tým totiž spočiatku držíte koňa na mieste. ;-)


Lonž spustená na zem je dostatočným signálom pre pokojné státie. Aj keď za ňou vyštekávajú psy, kobyla je uvoľnená a nehybne čaká na môj signál.


Pokojné státie navoľno - ako na to?

Toto cvičenie je veľmi prospešné najmä pre ľakavé, ľahko vzrušivé, chodivé kone, ktoré majú problém upokojiť sa a zveriť svoju bezpečnosť človeku. Ak ho zvládnu, stanú sa z nich oveľa spoľahlivejší spoločníci, schopní pokojne očakávať pokyny, nevrtieť sa, nepopochádzať pri nasadaní a podobne.

Ideálne je nácvik zahájiť v malom ohraničenom priestore - v kruhovke, v štvorcovej ohrade - a až neskôr sa presunúť na veľkú jazdiareň. Potrebovať budete štyri bariéry, ktoré zostavte do štvorca (ako na obrázku). Do tohto štvorca koňa zaveďte a zopakujte si najprv cvičenie pokojného státia na lonži - ak spočiatku bude zo štvorca vychádzať, vždy ho doň rázne vráťte a potom pochváľte. Postupne vzdialenosť od koňa zväčšujte a keď už bude kľudne stáť aj vtedy, keď ste od neho vzdialení na 10 m, skúste lonž zmotať a položiť na zem pred koňa (zvislo visiace vodítko sa neskôr stane tým jediným signálom na pokojné státie). Takto ho opäť požiadajte o pokojné státie, najprv ho (s hladením po celom tele) obíďte dokola a potom začnite (čelom k nemu) cúvať, udržiavajte pritom očný kontakt. Spočiatku stačí vzdialenosť 2 m, tam zastavte, nechajte koňa minútku stáť, vráťte sa k nemu a radostne ho pochváľte. Potom znova zacúvajte, ale tento raz do vzdialenosti 4 m. Minúta státia, návrat, pochvala, ustúpiť ďalej, atď... Takto môžete postupovať, až kým nebudete môcť byť od seba ďaleko na celú dĺžku jazdiarne a na hocako dlhú dobu.


Začnite vo voľnosti nacvičovať najprv s pomocným ohraničením - so štvorcom z bariér.

Ale pozor! Veľmi dôležité je vedieť vycítiť, kedy je už kôň pripravený zvládnuť väčšiu vzdialenosť a dlhšiu dobu - musíte všetku pozornosť venovať signálom, ktoré kôň vysiela. Stačí, že s Vami preruší očný kontakt, trochu pootočí hlavu bokom a pod. - tým dáva najavo, že ho zaujalo niečo iné a čoskoro zo štvorca odíde. Vtedy sa treba ku koni urýchlene vrátiť a pochváliť ho ešte skôr, než Vám odíde. Ak sa to však predsa stane, nevadí - vráťte sa k nácviku z menšej vzdialenosti a až keď si kôň pokojné státie upevní, skúste opäť ustúpiť ďalej, ale spočiatku len nakrátko (pol minúty), až po pár pochvalách čas predĺžte.

Keď už Váš koník perfektne zvláda pokojné státie vo štvorci z bariér, môžete začať nacvičovať bez nich. Vodítko nechajte visieť voľne dolu, dajte koni signál na státie a cúvnite - opakujte celý predošlý postup. Spočiatku si možno kôň pomyslí, že keď mu nič fyzické nebráni, môže odísť - ale keď ho vždy rázne vrátite naspäť, vzdialenosť a dobu státia budete zväčšovať len pomaly a vždy sa dobré správanie koňa radostne pochválite, čoskoro sa prestane pokúšať odísť.


Pokojné státie počas práce vo voľnosti v štvorcovej ohrade.

Každý kôň túto zručnosť dokáže zvládnuť za 3-4 dôsledné, krátke lekcie. Je to naozaj veľmi užitočné, jednak pre Váš vzťah (zvýšenie rešpektu), pre psychiku koňa (upokojenie) a aj z praktického hľadiska. Pretože povedzme si úprimne - keď počas práce potrebujete postaviť prekážky, niečo preniesť, upraviť alebo doniesť, je oveľa pohodlnejšie môcť proste hodiť lonž na zem (ale nesmie byť pripnutá do zubadla!!!), urobiť čo treba a nemusieť sa pritom báť, že kôň odíde - určite lepšie než ho pri tom vláčiť so sebou alebo ho zakaždým musieť uviazať. ;-)

Ešte zmienim najvyššiu úroveň tejto zručnosti, a to je pokojné státie na otvorenom priestranstve. To je už dosť tenký ľad, a preto dôrazne varujem, že to rozhodne nie je pre každého! Kôň Vás musí v prvom rade dokonale rešpektovať - na mieste ho musí držať už len sila Vašej osobnosti. A zároveň sa už nesmie ľakať pri neobvyklých podnetoch - teda Vám musí bezhranične dôverovať. To sú základné predpoklady. Plus je ešte dôležitá sila stádového pudu a vzdialenosť konských kolegov - tieto premenné neradno podceniť. Ak si nie ste 100%-ne istí čo len jednou z týchto troch vecí, NERISKUJTE! A to hlavne ak je v blízkosti cesta, po ktorej chodia autá. Samozrejme, ak sú tieto bezpečnostné podmienky dodržané, je to veľmi výhodná zručnosť - nemáte problém, ak koňa nie je kde uviazať počas čistenia, sedlania, kúpania, strúhania kopýt... Môžete koňa ošetrovať aj priamo vo výbehu, upraviť výstroj počas vychádzky... Výhod je nespočet, no len v tom prípade, že sú eliminované všetky riziká - inak je to celkom opačne! Na to nikdy nezabúdajte. ;-)


Pokojné státie pri uviazaní - ako na to?

To je ďalšia kapitola, ktorú by mal každý kôň bez problémov dokázať zvládnuť. Myslím, že ak kôň už chápe princíp tlak-uvoľnenie a zvláda pokojne stáť na vodítku, uväzovanie by mu nemalo pôsobiť žiadne traumy. Nasledovný postup možno využiť, či už ide o koňa, ktorý ešte uväzovaný nebol alebo o koňa, ktorý bol skazený a teraz má z uväzovania strach.

Takže v prvom rade kôň musí pochopiť, že proti úväzu nesmie ťahať. Ešte pred tým, než začnete so samotným nácvikom uväzovania, prejdite si nasledovné prípravné cvičenie, ktorým si overíte, či už Váš kôň na 100% chápe princíp tlaku a uvoľnenia. Nasaďte koni povrazovú ohlávku s dlhším vodítkom, postavte ho na jednu stranu ohrady a Vy sami sa postavte na druhú. Vodítko veďte popod horné brvno ohrady, aby to naoko vyzeralo, že koňa drží ohrada a nie Vy. Chyťte vodítko len kúsok od konca a postavte sa tak, aby ste ho mohli mierne napnúť iba pohybom zápästia (viď obrázok). A k samotnému cvičeniu: Vodítko napnite a podržte v miernom tlaku. Ak ste koňa už predtým dostatočne pripravili (pri nácviku vodenia), bude už na sebemenší tlak reagovať krokom vpred. Ak však zostane stáť, prípadne pôjde proti tlaku (začne cúvať), vodítko nepovoľte, no nedajte sa ani zviesť k zvýšeniu tlaku! Udržujte stále rovnako mierny tlak a pohybujte sa spolu s koňom - kým si neuvedomí, že tlaku sa zbaví jedine tak, že vykročí dopredu. Stačí jeden krok, potom ihneď povoľte a pochváľte. Túto reakciu (poddanie sa aj jemnému tlaku) musíte následne opakovaním upevniť - pred prvým uviazaním to kôň musí bezpodmienečne ovládať! Až keď už kôň bude pohotovo reagovať na najmenší tlak ohlávky, môžete bez rizika začať s uväzovaním.


Príprava na uviazanie - vodítko len voľne prebieha popod horné brvno ohrady.

A na to budete potrebovať ohradu, kovový krúžok, špagát, povrazovú ohlávku a dlhé vodítko (prípadne lonž). Špagát zložte na 2x, navlečte naň krúžok a uviažte ho o ohradu. Cez krúžok voľne prevlečte vodítko a pripevnite ho koni k ohlávke, voľný koniec držíte v ruke. Postavte koňa asi meter od ohrady a Vy sami sa postavte k ohrade, v bezpečnej vzdialenosti od neho (aby si Vás nespájal s vodítkom - viď obrázok). Mierne vodítko napnite a čakajte na reakciu - ak kôň začne cúvať, držte vodítko mierne napnuté (no nezvyšujte tlak!), ak pokročí vpred, ihneď povoľte a pochváľte. Ak už Váš koník predtým dobre pochopil, že tlaku sa zbaví len vtedy, keď povolí on sám, o pár sekúnd iste sám urobí krok vpred (alebo ho aspoň naznačí - to stačí). V ten moment výrazne vodítko povoľte a radostne ho pochváľte. Opäť ho nechajte zacúvať na metrovú vzdialenosť od ohrady, mierne napnite vodítko a keď urobí krok dopredu, pochvala - opakujte aspoň zo 10 ráz, aby si kôň túto reakciu dobre upevnil.


Vodítko musí krúžkom voľne kĺzať a Vy by ste mali stáť ďalej a bokom, aby si Vás s ním kôň priamo nespájal.

Teraz už môžete začať nacvičovať pokojné státie, najprv ešte s vodítkom voľne kĺzajúcim cez krúžok, neskôr už s pevným úväzom (no vždy si ako poistku nechajte špagát). Ja osobne to najradšej nacvičujem tak, že si sadnem na ohradu s bičíkom v ruke - ak sa kôň krúti, dočiahnem mu ním na stehno a môžem ho dotykom vrátiť na pôvodné miesto. Kôň má samozrejme dovolené obzerať sa, urobiť občas krok, poškrabkať sa a pod. No nesmie sa stále krútiť a už vôbec nie ťahať za úväz - to ihneď korigujte a keď kôň zostane stáť, pochváľte. Na jeden raz postačí cca 10 minút a keď takúto lekciu niekoľko ráz zopakujete, malo by to stačiť na upevnenie žiadúceho správania.

Ešte pár upozornení - uviazaného koňa nikdy nenechávajte dlhšie stáť samého - len na nevyhnutnú dobu, kým si donesiete veci. Aj keď totiž vodítko uviažete vo vhodnej výške (na úrovní pŕs koňa) a na vhodnú dĺžku (cca 0,8 m), kôň sa doň môže zamotať, spanikáriť a ublížiť si. A druhá vec, po ukončení výcviku uväzovania už nepoužívajte na tento účel povrazovú ohlávku - je totiž veľmi ostrá a v prípade, že kôň spanikári, nepovolí, čo môže byť veľmi nebezpečné. Takže pozor na to. ;-) (Samozrejme, že riziká spojené s ľaknutím uviazaného koňa sa dajú do istej miery eliminovať - ale o tom podrobne až v dieli o selektívnom znižovaní a zvyšovaní citlivosti.)


Záverečné varovanie alebo "Všeho s mírou!"

Tieto cvičenia sú veľmi užitočné, no nič sa nesmie preháňať - preto ich nikdy neprecvičujte viac než 15-20 minút naraz. Celkovo platí, že čím miernejší je temperament koňa, tým kratšie stačí pokojné státie nacvičovať a naopak. Je to logické - nervný kôň potrebuje na ukľudnenie viac času a pokojného koňa by ste zas nemali príliš utlmovať, aby Vám nezaspal. Preto je veľmi dôležité, aby ste neočakávali len, že kôň bude reagovať na Vaše signály - aj Vy musíte reagovať na jeho signály, ktoré k Vám vysiela! Sledujte, kedy sa uvoľní, poprežúva si, povzdychne - to je uvoľnenie, prejav pochopenia a dôvery - vtedy by ste mali postúpiť k vyšším nárokom alebo lekciu celkom ukončiť. Ak Vám však kôň už začne driemať alebo nebodaj zívať, je to znamenie, že ho nudíte, prípadne že ste ho preťažili - každopádne Vám tým hovorí, že lekcia bola príliš dlhá.

Takže nedajte sa mýliť - práca s koňmi rozhodne nie je jednostranné učenie - Vy síce učíte koňa reagovať na určité podnety, ale zároveň aj on učí Vás... Učí Vás vciťovať sa do jeho vnímania, cítenia a myslenia - a hlavne rýchlosťou VÁŠHO učenia je daná celková rýchlosť pokroku. Pretože ak ste na koňa správne vyladení, on sám sa potom učí priam rýchlosťou svetla. ;-)


Zdroje:
Moje vlastné myšlienky, vedomosti a skúsenosti.
Klaus Ferdinand Hempfling: Tanec s koňmi, Praha, Brázda, 2007
Bea Borelle, Gudrun Braun: Výcvik koní podle Bey Borelle, Praha, Brázda, 2005
Richard Maxwell: Výcvik mladého koně, Praha, Metafora, 2009
Vlastné fotografie a kresby.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.