Práca zo zeme IV.b – Hry na základné zručnosti

8. prosince 2012 v 16:09 | Viktória Kóňová |  Práca zo zeme
Keďže na blog nie je možné pridávať tak dlhé články, ako by mi bolo treba, musela som IV. diel seriálu o práci zo zeme rozdeliť na dve časti. Toto je druhá časť, kde si povieme o tretej až siedmej hre.



Aj pre tieto hry platí všetko to, čo bolo spomínané v úvode dielu IV.a., takže si ho určite prečítajte predtým, než sa pustíte do tohto. Nájdete ho spolu so všetkými ostatnými dielmi seriálu tu.


3. Riadiaca hra

CIEĽ - to isté, čo v predošlej hre, no z väčšej vzdialenosti, bez priameho kontaktu.

S touto Parelliho hrou za veľmi nestotožňujem, je dosť nátlaková (často pri nej vidno kone klopiť uši a škrípať zubami)... No ak sa robí správne a v malých dávkach (!), môže byť prínosná - učí koňa i človeka efektívne komunikovať z väčšej diaľky. Ide vlastne o vyvolanie pohybu vpred, vzad alebo do strany len vystupovaním, nasmerovaním tela, pohľadom, ukázaním bičíkom, zavlnením vodítka...

Vpred by to už malo ísť na prevesenom vodítku bez problémov, ak ste Vášho koňa naučili správnemu vodeniu. Vzad to môže byť spočiatku trochu problém - to, čo skutočne pomôže, je správne, rázne vystupovanie a nie bezduché mávanie vodítkom, až kým koňa netrieska karabína do čeľuste!!! Musí z Vás vyžarovať charizma, ktorá neznesie odpor - už Váš pohľad musí koňa primäť, aby zacúval. Pomôžte si zdvihnutou rukou nasmerovanou na koňa, kmitaním bičíka pred nosom koňa, nanajvýš miernym vodorovným rozvlnením vodítka a ráznym pohybom smerom ku koni. Nesmiete ani trochu váhať. Ak sa Vám takto podarí nechať koňa cúvnuť spočiatku čo len o jeden krok, ihneď ho veľmi pochváľte - a len postupne žiadajte viac (no dôrazne!).

Ustupovanie predkom na väčšiu vzdialenosť cvičte tak, že sa postavíte na úroveň cca 2. krčného stavca koňa asi 1-2 m od neho, dlhým bičíkom mu popred jeho nos zahradíte cestu vpred a druhou rukou (drží prevesené vodítko) ukazujte na plece koňa. Trupom aj pohľadom mierte pri pohybe na krk koňa a meňte podľa potreby (podľa toho, či Vám kôň uteká dopredu alebo dozadu), kým nenájdete tú správnu "konfiguráciu". ;-)

Ustupovanie zadkom precvičujte na spôsob vodenia na miniatúrnom kruhu - kráčajte smerom za chvost koňa a bičíkom mu pritom mierte na stehno. Ak kôň ide dopredu, kráčajte viac zaňho; ak začne uhýbať predkom, kráčajte vpredšie - opäť, chce to cit a skúšanie rôznych polôh, kým nenájdete tú správnu.


Ustupovanie zadkom na bezdotykový pokyn.


4. Jo-jo hra

CIEĽ - dosiahnuť plynulý a hlavne rovný pohyb koňa vpred i vzad na väčšiu vzdialenosť. Zvýšenie rešpektu a koordinácie.

Opäť raz hra, s ktorou nie celkom súhlasím, pretože ak sa hrá nesprávne a preženie sa to s ňou, koňa frustruje a otupuje (a potom sa voči človeku uzatvára). V správnom prevedení však môže byť prínosom pre koordináciu koňa, zlepšuje jeho rovnosť (pretože všetky kone sú prirodzene krivé).

Začnite ju precvičovať v ohraničenom priestore - rovnobežne s ohradou a asi 1,5 m od nej položte za seba dve bariéry a precvičujte medzi nimi (viď obrázok). To koni zabráni nadmerne uhýbať zadkom dovnútra. Tak ako pri riadiacej hre, koňa opakovane vysielajte rečou tela od seba a potom zasa späť (ale stojte pri tom na mieste). Okrem suverénneho vystupovania pri cúvaní a uvoľneného a pasívneho pri opätovnom približovaní Vám pomôžu aj výrazné gestá nohami (vysoké prešľapovanie pri cúvaní), trupom (vystrieť sa pri cúvaní, ukloniť sa pri približovaní) a pohľadom (cúvanie - rázne sa dívať do očí, približovanie - sklopiť zrak). Pomôcť si pri cúvaní môžete aj mávaním bičíkom a jemným horizontálnym (!) rozvlnením vodítka. Naopak pri približovaní držte bičík sklopený a vodítko skracujte len postupne "rúčkovaním" - no nepriťahujte koňa k sebe silou! Vodítko by malo byť po celý čas prevesené. A nezabudnite po každom "návrate" koňa k Vám radostne pochváliť a dať chvíľku oddychu. Neprecvičujte viac než 3-4 razy po sebe.


Najprv precvičujte jo-jo hru s ohraničením - kôň rýchlejšie pochopí, o čo ide a Vy budete musieť použiť menší nátlak.


Ak musíte použiť pohyb vodítka, aby ste koňa primäli k cúvaniu, dávajte veľký pozor, aby ste nerozvlnili karabínu - tá nikdy NESMIE koňa udrieť!!! Ide totiž o vizuálny signál na odstúpenie, nie o spôsobenie bolesti!

Ak Vám spočiatku bude kôň kľučkovať, teda uhýbať zadkom do strán, korigujte ho nasmerovaním svojho tela a bičíka na opačnú stranu jeho hlavy (ak ide zadok doľava, bičíkom zamávajte k pravej strane hlavy). Ak prekročí bariéru, nechajte ho urobiť krok vpred, narovnajte ho a až potom opäť vyžadujte cúvanie. Postupne, ako sa kôň bude zlepšovať, žiadajte čoraz rýchlejšie a plynulejšie kroky a priestor medzi bariérami a ohradou zužujte až na necelý 1 m. Nakoniec môžete bariéry odstrániť a začať nacvičovať na voľnom priestranstve, prípadne cvičenie ozvláštniť cúvaním do kopca / z kopca alebo cez bariéru, do L... ;-)


5. Kruhová hra

Túto hru v mojom spôsobe výcviku vynechávam, a to z nasledovných dôvodov. Celý môj prístup je totiž založený na napodobňovaní - kôň vždy robí to, čo aj Vy, Vy mu ukazujete, čo od neho chcete - tak je to najjednoduchšie a najprirodzenejšie. A zrazu má kôň pracovať, zatiaľ čo Vy nehybne stojíte uprostred kruhu a len si prechytávate vodítko?! Nie, nedáva to zmysel. Ak chcete od koňa pohyb, Vy sa musíte hýbať, ak chcete od koňa, aby stál, aj Vy musíte stáť. Tak ste ho predsa učili vodeniu, pokojnému státiu, cúvaniu, ustupovaniu, tak ho budete učiť práci vo voľnosti... A teraz zrazu všetko naopak? Nie, podľa môjho názoru je to pre koňa zbytočne mätúce - človek ako vodca stáda by mal svoje princípy dodržiavať bez výnimky, aby bol pre koňa spoľahlivý.

Preto kruhovú hru v jej "pôvodnom znení" s koňmi nehrávam, jedine jej pozmenenú verziu, ale o tom až potom, v príslušnej kapitole o práci na lonži (a nie, nemýľte sa, nepôjde o bežné lonžovanie). ;-)


6. Stranová hra

CIEĽ - naučiť koňa chápať základ stranových pohybov pre neskorší drezúrny výcvik.

Táto hra je veľmi užitočná pre rozvoj koordinácie koňa, aby si začal viac uvedomovať svoje telo a vykonávať presnejšie pohyby. Najlepšie sa učí cez bariéru, ktorá koni uľahčuje pochopenie cviku a vedie ho. Takže koníka veďte cez bariéru, ale keď ju bude mať presne medzi prednými a zadnými nohami, zastavte ho. V tejto pozícii minútku zotrvajte, nechajte koňa, aby sa upokojil (niektorým to totiž spočiatku vadí). Teraz chyťte koňa jednou rukou za karabínu vodítka (znížte mu hlavu) a druhú ruku s bičíkom mu priložte na plece. Spočiatku postupujte veľmi pomaly - najprv zatlačte koni na hlavu a plece, aby o krok ustúpil predkom, pauza a pochvala, potom bičíkom poklepkajte po stehne, aby ustúpil o krok zadkom, pochvala. Takto sa postupne dostanete až na koniec bariéry, kde si dajte prestávku. Potom sa presuňte na opačnú stranu koňa a celý postup zopakujte aj na druhú stranu.


Ustupovanie do strany cez bariéru - dôležitá je správna pozícia voči koni.

Ak je kôň nervózny, zastavte úplne a ukľudnite ho, až potom zas pomaličky pokračujte. Ak je naopak flegmatický, dávajte pokyny ráznejšie a rýchlejšie. Ak chce ísť spočiatku vpred, položte mu ruku na nos a v prípade potreby jemne zatlačte, ak chce cúvať, držte ho zdola za ohlávku a chvíľami jemne potiahnite dopredu. Hlavne na začiatku treba trpezlivosť, kým kôň pochopí "o co go" - obrňte sa pevnými nervami. ;-) Tiež mu možno spočiatku budete musieť pomôcť so správnym krížením predných a zadných končatín. Postupne, ako sa bude koník zlepšovať, môžete začať žiadať ustupovanie celým telom naraz - zatlačte jemne končekmi prstov na trup koňa na pomyselnej zvislej čiare vedenej poza kohútik. Nakoniec bude kôň taký šikovný, že zvládne plynule ustupovať celým telom naraz po celej dĺžke bariéry na najjemnejší dotyk, správne pritom krížiť nohy a mať uvoľnene sklonenú hlavu.

No pozor! Niektoré kone sa naučia "predvídať" a už keď ich zavediete k bariére, začnú ustupovať - to však netolerujte!!! Kôň musí pokojne stáť a očakávať pokyn a cviky vykonávať len na požiadanie (nechcete predsa nekontrolovateľne cúvajúceho či ustupujúceho koňa). Nevyžiadané cviky preto nikdy nechváľte! Ak už takýto jav u Vášho koňa nastane, je čas na zmenu - začnite tento cvik vykonávať bez bariéry a na rôznych miestach. ;-)


7. Priestorová hra

CIEĽ - naučiť koňa pokojne prechádzať úzkymi priestormi a okolo "desivých" objektov. Príprava na nakladanie do auta.

Z praktického hľadiska veľmi užitočná hra, ktorá Vám ušetrí neskôr mnoho nepríjemností. Začnite s pomerne širokým priechodom (3 m) - jednou hranicou budete Vy, druhou ohrada alebo sud, prekážkový stojan, kužeľ... Koňa akoby vyšlite na malý kruh okolo Vás - vnútornú ruku upažiť do smeru pohybu, trup namieriť na plece koňa, pohľad do očí, bičík namieriť na zadok koňa - tak, aby pritom musel prejsť zúženým priestorom. Ak sa bude spočiatku zdráhať, povzbuďte ho hlasom, cmukaním, mávaním bičíka za chvostom, rukou s vodítkom mu ukazujte smer... Keď sa odváži (nevadí ak prekluše), oblúkom ho pritiahnite späť k sebe a výdatne pochváľte. Opakujte, kým kôň neprechádza zúženým miestom celkom pokojne, so sklonenou hlavou.

Postupne priechod čoraz viac zužujte, až na 1 m. Keď to kôň bude pokojne zvládať, zmeňte situáciu - veďte koňa úzkym priestorom pozostávajúcim z dvoch objektov (dve rovnobežné prekážky, dva sudy, kužely...). Kráčajte ďalej od koňa v prvej vodiacej pozícii (teda cúvajte čelom ku koni) - ak bude váhať, cúvajte, až kým sa vodítko mierne nenapne a potom udržiavajte stály mierny tlak, až kým kôň nevykročí (potom veľká pochvala). Ak však naopak začne cúvať, okamžite prejdite "do útoku" a veľmi rázne požadujte cúvanie - ale viac než chce kôň! Napokon zastavte, koňa pochváľte, upokojte a vráťte sa k Priestorovej hre. Po chvíli kôň zistí, že cúvanie pre neho proste nie je výhodné a skúsi svoj strach prekonať - povzbudzujte ho a chváľte! ;-) Avšak nepoužívajte chlácholivý hlas - tým by ste koni len potvrdili oprávnenosť jeho strachu! Ráznym povzbudzovaním ho naopak uistíte, že sa niet čoho báť.

Napokon by mal kôň bez problémov, s uvoľneným nízkym držaním hlavy, zvládať prechody aj veľmi úzkymi priestormi, aj okolo "strašiakov". Potom sa to veľmi hodí - mne sa napríklad nedávno stalo, že pred jazdiarňou boli postavené palety s dlažobnými kockami tak, že sa bránka dala otvoriť len na necelý meter a viedol k nej rovnako úzky kľukatý "tunel". Avšak kobyla, preškolená priestorovou hrou, tam za mnou vošla celkom pokojne a bez problémov. :-)


Záver

Ako aj v predošlých dieloch, opäť chcem upozorniť na jednu dôležitú vec - NIČ SA NESMIE PREHÁŇAŤ! Prosím, netrápte svojho koňa týmito hrami až do úmoru! Neiritujte ho neustálym šťuchaním mrkvovou paličkou, plieskaním vodítkom a švihaním bičom! Nechcite od neho stále dookola to isté, aj keď to už raz vie!

Každú hru nacvičujte naraz nanajvýš 5 minút, aj to je už dosť. Keď už Váš kôň dobre, uvoľnene zvláda základnú úroveň hry, ihneď začnite nacvičovať "vyšší level", nenuďte ho neustálym opakovaním starého. Kým sa hry učíte, môžete ich do tréningového plánu zaradiť hoci aj každé 2-3 dni, no keď ich už budete mať na 100% zvládnuté, hrajte ich len výnimočne, raz za pár týždňov, ako oddychovku. ;-)

Dávajte tiež pozor na signály, ktoré k Vám kôň vysiela - ak klopí uši, škrípe zubami, dupe, oháňa sa chvostom a podobne, zrejme mu Vaše vystupovanie lezie na nervy a má pocit, že naňho príliš tlačíte - zvoľnite vtedy! Ak však naopak poprežúva, olízne sa, povzdychne si, zníži hlavu, sú to dobré znamenia, ktoré Vám hovoria, že kôň chápe, sústredí sa a je pokojný. No na druhej strane ani s tým kľudom to netreba preháňať - ak sa kôň začne obzerať po okolí, žrať alebo dokonca zadrieme, znamená to, že ho neviete zaujať a nerešpektuje Vás! Sústreďte sa preto nielen na pomôcky, ktoré koni dávate Vy, ale aj na signály, ktoré kôň spätne vysiela k Vám. ;-)


Hry prekladajte prestávkami a často chváľte...

Ak správne zvládnete tieto hry, budete mať pred sebou o kus spoľahlivejšieho, uvoľnenejšieho, citlivejšieho a ochotnejšieho koňa, ktorého dokážete jemne, bez použitia sily, kontrolovať vo všetkých smeroch. A to je základ pre všetku neskoršiu prácu, o ktorej bude reč v nasledujúcich dieloch. :)


Zdroje:
Moje vlastné myšlienky, vedomosti a skúsenosti.
Klaus Ferdinand Hempfling: Tanec s koňmi, Praha, Brázda, 2007
Lesley Bayley: Práce ze země, Praha, Metafora, 2006
S. Stejskalová - články o PNH v Jezdectví (1, 5 a 6 / 2004)
Vlastné fotografie a kresby.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.