Práca zo zeme V.a – Selektívne znižovanie a zvyšovanie citlivosti

8. prosince 2012 v 16:40 | Viktória Kóňová |  Práca zo zeme
Tak a je tu ďalší, v poradí už piaty diel seriálu o práci s koňmi zo zeme - teraz by už Váš koník mal správne zvládať vodenie, pokojné státie, uväzovanie a základné hry na ovládateľnosť. Je teda najvyšší čas posunúť Váš vzťah ďalej.



Len pre pripomenutie - predošlé diely nájdete tu - bolo by ideálne, keby ste ich mali prečítané ešte predtým, než sa pustíte do tohto článku. A samozrejme ich obsah musíte s koňom aj prakticky zvládať predtým, než sa pustíte do nacvičovania vecí spomínaných v tomto diele. ;-)

Iste by ste sa už radi pustili do nejakej tej "poriadnej" práce zo zeme, ktorá aj efektne vyzerá - pretože sa Vám možno zdá, že doteraz ste nerobili dokopy "nič". Ale to nie je pravda! Dali ste svojmu koni pevné základy, na ktorých stojí Váš vzťah a aj všetka neskoršia práca. Dnes sa teda ešte chvíľu budeme sústrediť na rozširovanie a upevňovanie týchto základov - rozhodne sa tomu vyplatí obetovať čas, aby sa Vám neskôr celý výcvik nezosypal ako "domček z karát". ;-)

A o čo teda pôjde, čo ten nadpis vlastne znamená...? Znižovanie citlivosti koňa na určité podnety (desenzibilizácia) znamená, že ho budete učiť ovládať vlastný strach, zveriť všetku dôveru do Vašich rúk, nereagovať inštinktívne v kritických situáciách (nepanikáriť). Pozor však! Nepôjde o otupovanie koňa až do bodu, keď ho celkom prestanú zaujímať akékoľvek podnety - o flegmatického jazdeckého koňa predsa nikto nestojí! Nie, od koňa nikdy nechcite, aby sa vôbec nebál - chcite len, aby sa naučil svoj strach ovládnuť. ;-)

Tieto postupy vychádzajú z behaviorálnych techník, o ktorých rozvoj sa zaslúžili americkí psychológovia (hlavne) v prvej polovici 20. storočia - Watson, Hull, Skinner, Wolpe... Tým, že experimentálne skúmali iba zjavné, zmyslami pozorovateľné prejavy ľudskej (alebo zvieracej) psychiky, síce dochádzalo k značnému redukcionizmu, na druhej strane však objavili veľmi cenné postupy využiteľné pri mnohých neurotických poruchách u ľudí i zvierat a tiež pri akomkoľvek výcviku zvierat. Konkrétne pri našej desenzibilizácii pôjde o spájanie nezlučiteľných podnetov a reakcií - podnet, ktorý doteraz vyvolával strach, spojíme s pozitívne vnímanou reakciou (príjem potravy, svalové uvoľnenie spôsobené pohladením, znížením hlavy a krku, sebapresadenie koňa voči podnetu).


Vďaka nasledovným cvičeniam sa kôň neskôr nebude báť ani ďalších nových podnetov, ako napríklad vrčiaceho stroja. :)

No a zvyšovanie citlivosti koňa na určité podnety (senzibilizácia, prípadne resenzibilizácia - ak bol kôň predtým niekým otupený) značí, že budete koňa učiť čoraz citlivejšie reagovať na Vaše signály. Vďaka tomu ich budete môcť čoraz viac redukovať, až budú takmer neznateľné a nebudú Vám pôsobiť takmer nijakú námahu - Vaša komunikácia s koňom bude dovedená do dokonalosti. To chce však trpezlivosť, citlivé vyladenie na koňa a hlavne správne načasované, časté pochvaly. ;-)

A ešte nesmiem zabudnúť na slovko "selektívne" - to znamená, že podnety, na ktoré budete vyžadovať oslabenie / zintenzívnenie reakcií, vyberáte vždy Vy, avšak samozrejme s ohľadom na prejavy koňa (t.z. začnete s tým, čoho sa bojí len trochu a až neskôr budete trénovať s "desivejšími" podnetmi). :)

Mimochodom, tento diel musí byť opäť z technických dôvodov rozdelený na dve časti - v časti a sa pozrieme na všeobecné zásady a na desenzibilizáciu na vodítko, bič a igelit a v časti b na desenzibilizáciu na sprej, injekcie a vodu a na senzibilizáciu na ľudské signály.


Zásady správneho znižovania citlivosti

Skôr než sa pustíte do samotných cvičení, dovolím si Vám pripomenúť pár významných zásad, na ktoré by ste pri tomto výcviku nemali zabúdať:

* bezpečnosť - kôň už musí ovládať správne vodenie a pokojné státie, plus hry na cúvanie a ustupovanie, aby bol bezpečne ovládateľný; nesmiete používať nič, čo by mohlo koňa zraniť a netrénovať tam, kde hrozí zranenie;

* hlava dolu - to je hlavný princíp desenzibilizácie; keď sa kôň s "desivou" vecou oboznámi a prestane sa jej brániť, žiadajte vždy cvik "hlavu dolu" - ak Vám kôň ochotne vyhovie a zotrvá s nízkym krkom, má cvik zvládnutý a netreba ho už ďalej precvičovať;

* nechlácholiť - v žiadnom prípade koňa pri konfrontácii s "nebezpečnou" vecou neľutujte - tým by ste mu len potvrdili, že sa bojí oprávnene; radšej ho láskavo, ale veľmi rázne povzbudzujte, aby ste mu dodali odvahu a presvedčili ho, že sa nie je čoho báť;

* dôslednosť - nikdy sa nepúšťajte do niečoho, čo aj nedokončíte, pretože tým by ste strach koňa z danej veci len zhoršili; keď raz začnete odstraňovať u koňa z niečoho strach, vždy to musíte v danej lekcii aj dosiahnuť;

* nič nepreháňať - prosím, neotupujte svojho koňa; ešte raz opakujem - ide len o ovládnutie, nie o úplné odstránenie strachu; kôň má zostať stále čulý a pozorný voči svojmu prostrediu, no nemá naň reagovať prehnane.


Desenzibilizácia: VODÍTKO

Toto cvičenie naväzuje na Priateľskú hru, učí koňa akceptovať na svojom tele dotyky nielen rukami, ale aj vodítkom. Je to užitočné ako príprava na prácu na dvoch lonžiach a dlhých oťažiach, na postroj... Tiež sa to hodí pre prípad, že sa koni náhodou vodítko zapletie medzi nohy.

Najprv koňa vodítkom len hlaďte po celom tele, nič nevynechajte. Hlavne sa uistite, že koni nevadí prechádzanie vodítkom cez uši (vyhnete sa tým problémom s uzdením) - ak áno, opakujte tento pohyb, až kým ho kôň neakceptuje so sklonenou hlavou. A vtedy veľmi pochváľte. Tiež koni prechádzajte vodítkom po nohách až ku kopytám a cez zadok (tu sa postavte bezpečne bokom) - až kým to neakceptuje bez dupkania a popochádzania.


Kobyla veľmi pozorne vníma, ako ju hladím vodítkom po pravom stehne. Ešte sa neuvoľnila, no zakrátko napätie pominie, keď zistí, že jej nehrozí žiadne nebezpečenstvo.

Následne môžete začať vodítko zľahka prehadzovať cez koňa tak, aby sa mu jemne ovinulo okolo krku, brucha (zhora aj zdola), zadku, neskôr okolo nôh... Pozor, nešvihajte vodítkom prirýchlo, aby koňa silou neplesklo! Pokojne sa mu pritom prihovárajte a pochváľte ho krátkou prestávkou vždy vtedy, keď sa uvoľní. Napokon by to mal prijímať s nízkym krkom a úplne pokojne. Ak pri tomto cvičení kôň popochádza, vždy na ňom vodítko nechajte, až kým nezastaví - až potom pochváľte a vodítko z neho stiahnite.

Teraz môžete začať koňa zvykať na švihanie vodítkom vo veľkých kruhoch ponad jeho hlavu, krk, chrbát, zadok... Prosím, nacvičte si to vopred, aby ste koňa nechtiac neudreli! Postupne vodítko rozkrúcajte čoraz rýchlejšie, aby nahlas svišťalo. Opakujte, kým kôň ochotne nenechá pri tejto procedúre hlavu dole. Napokon môžete skúsiť aj švihanie koncom vodítka vo veľkých osmičkách okolo hlavy koňa - to však chce ozaj dobrú koordináciu, aby ste koňa (ani seba) ani náhodou netrafili! ;-) Toto cvičenie je užitočné na ovládnutie strachu z objektov nad hlavou koňa - no postupujte pri ňom s citom, aby Vám kôň nespanikáril.

Posledné cvičenie s vodítkom spočíva v ovíjaní vodítka okolo nôh - precvičujte len na bezpečnom uzavretom mieste a vždy držte vodítko tak, aby ste mali kontrolu nad hlavou koňa a aby ste nohu vždy mohli okamžite uvoľniť. Začnite tým, že oviniete vodítko okolo jednej prednej nohy. Pokračujte, až keď kôň pokojne stojí - rozvlňte vodítko okolo nohy a prechádzajte ním po nohe zhora až dolu a zas naspäť. Ak kôň začne ustupovať, držte vodítko mierne povolené a kráčajte s ním, kým nezastaví (ak by chcel ujsť, ihneď mu stočte hlavu k sebe). Potom pochváľte, pauzička a znova - kým nebude stáť pokojne. Nasleduje zdvihnutie nohy lanom - raz či dvakrát prekrížte vodítko tesne pri sponke a nohu zdvihnite, S týmto zväčša kone nemajú veľký problém, no mali by ste nohu podržať zdvihnutú istú dobu - kým ju kôň neuvoľní. Takto postupujte aj so zvyšnými nohami a keď budete mať všetky 4 na 100% zvládnuté, môžete skúsiť ovinúť vodítko aj okolo oboch predných / zadných nôh naraz, zavlniť ním, poprechádzať hore-dolu.


Kobyla má po prvý raz okolo zadnej nohy vodítko. Ešte sa celkom neuvoľnila, no aspoň už nehybne stojí.

Keď Váš koník bude pokojný a uvoľnený (hlava dolu) pri všetkých týchto cvičeniach s vodítkom, môžete ich nácvik ukončiť - a teraz máte pred sebou koňa, ktorému nevadia dotyky lana na žiadnej časti tela. ;-)


Desenzibilizácia: BIČ

Po zvládnutí dotykov rukami a vodítkom je to ďalší "level" Priateľskej hry. Učí koňa, aby lonžovací bič rešpektoval, no zároveň tiež aby z neho nemal strach - tu je preto treba vedieť veľmi presne vycítiť hranicu, pokiaľ treba trénovať. Nechcete predsa, aby Váš kôň mal bič, ľudovo povedané, "na háku"! ;-) A nezabúdajte - bič má vždy slúžiť len ako predĺženie Vašej ruky, nikdy netrestá! Toto musíte bezpodmienečne dodržiavať, inak k Vám kôň nikdy nebude mať úplnú dôveru.

S bičom zopakujte v podstate to isté, čo aj s vodítkom - najprv ho koni dajte očuchať a dotýkajte sa ním koňa v dlhých, plynulých pohyboch po celom tele (šnúrka je zmotaná a jej koniec držíte v ruke spolu s bičom). Dôležité je najmä, aby kôň akceptoval bič okolo uší, na slabinách, na zadku a na nohách. Lonžovací bič je výhodný svojou dĺžkou, takže aj keď Váš kôň možno spočiatku bude po biči kopať, Vy pritom môžete stáť na bezpečnom mieste pri jeho hlave, mimo dosahu kopýt. Základnou zásadou pri nevhodných reakciách koňa (kopanie, uhýbanie) je vytrvať v dotyku, až kým kôň neprestane - a presne v tom okamihu bič "odstrániť", veľmi pochváliť a dať polminútovú prestávku. ;-) Ak už kôň so sklonenou hlavu pokojne prijíma dotyky bičom na všetkých častiach svojho tela, môžete sa pohnúť ďalej.



Reakcie na dotyky bičom na zadných nohách boli spočiatku dosť výbušné. No ja som, stojac bezpečne pri hlave kobyly, vytrvala a ona sa čoskoro upokojila.

Teraz môžete začať bičom rytmicky, no stále pomaly, kmitať okolo koňa, nad ním, za ním, pred ním (šnúrku stále držte v ruke)... Mnoho koní má problém prijať najmä pohybujúci sa predmet nad svojou hlavou - venujte sa nácviku, až kým pri tom nestojí so spusteným krkom. Následne naučte koňa prijímať tiež mierne ovinutie a následné uvoľnenie šnúrky biča okolo jeho nôh (dosiahnete miernym švihnutím biča za nohu koňa). Napokon naučte koňa pokojne stáť, kým bičom hlasno krúžite nad jeho hlavou či v osmičkách okolo nej - pozor však, tieto cvičenia nepreháňajte! Akonáhle kôň prestane javiť známky strachu, pochváľte a skončite, aby sa nestratil určitý rešpekt z biča, ktorý je potrebné udržať.


Táto bojácna kobylka sa mávania bičom spočiatku veľmi bála. No napokon to prijala a po chvíli dokonca aj sklonila hlavu.

Na cvičenie s bičom naväzujú cvičenia s mäkkými vetvičkami - kone zvyknú mať strach z mávajúcich haluzí a ich šuchotu po zemi. Pre pokojnú vychádzku lesom sa oplatí naučiť koňa akceptovať mávanie vetvou okolo tela a hladenie po bokoch, hlave a nohách. Ale pozor na oči! ;-)


Desenzibilizácia: IGELIT

Niektorým jazdcom sa tieto cvičenia možno zdajú smiešne, no verte - keď stretnete v teréne uvoľnenú trepotajúcu sa plachtu na plote, kotúľajúci sa a šuchotajúci vyhorený lampión šťastia, lesklé stužky na stromoch značiace cyklistickú trasu a podobne - tieto zručnosti Vám naraz prídu veľmi vhod! :D Preto sú cvičenia s igelitovými plachtami veľmi praktické. Učia koňa ovládnuť panické reakcie na pohyblivé, hlasité a krikľavé objekty, s ktorými sa môže často stretnúť tak doma, ako aj vonku.

Opäť ide vlastne o pokračovanie Priateľskej hry - zas učíme koňa najprv akceptovať dotyky niečím. Začnite s malým sáčkom (tie vlastne kone majú rady, lebo vedia, že sa v nich vyskytujú dobroty :D) - dajte ho koni očuchať, potom ho ním hlaďte po pleci, krku, kohútiku, hrudi, bruchu, chrbte, slabinách, zadku, po nohách, po hlave, okolo uší... Postupujte rytmicky, neponáhľajte sa. Ak kôň bude ustupovať, držte na danom mieste sáčok priložený a až keď zastaví, oddiaľte ho a pochváľte. Ak už kôň so sklonenou hlavou a bez napätia prijíma dotyky sáčkom po celom tele, môžete skúsiť "vyššiu úroveň".

A tou sú dotyky veľkou igelitovou taškou po tele - opakujte celý predošlý postup, ovíjajte tašku okolo krku, nôh... Potom taškou naschvál šuchotajte a natriasajte ju okolo tela koňa, pod ním, nad ním (hlavne okolo hlavy - ale intenzitu zvyšujte len pomaličky), až kým nebude pokojne stáť.

Ak ste už s koníkom zvládli sáčok aj igelitku, presuňte sa k niečomu väčšiemu - nájdite si dostatočne veľkú šuchotavú plachtu, ktorú položte na zem a jej konce ideálne zaťažte bariérami. Koňa k plachte doveďte a nechajte ho najprv, aby si ju do sýtosti očuchal a poprezeral (ale nedovoľte mu odvrátiť pozornosť!). Potom akoby nič koňa naveďte priamo cez plachtu - ide o to, aby Vás videl, ako na ňu nebojácne stúpate. ;-) Ak zastaví, kráčajte ďalej, kým sa vodítko mierne nenapne a potom tento tlak udržujte a hlasom koňa rázne povzbudzujte, aby kráčal - prešľapujte pri tom na mieste a dívajte sa v smere pohybu. Ak začne dokonca cúvať, okamžite začnite cúvanie aktívne vyžadovať a nechajte veľmi rázne koňa zacúvať aspoň 10 metrov. Následne pochváľte a opäť sa vráťte k plachte, akoby sa nič nestalo. Kôň sa spočiatku môže zdráhať aj niekoľko minút, ale ak naňho nebudete príliš tlačiť (udržujte len mierny tlak na ohlávku, no zároveň mu nedovoľte obzerať sa, či dokonca žrať), čoskoro sa odváži na prvý váhavý krôčik - vtedy okamžite povoľte a veľmi pochváľte! Hlavne dovoľte koni znížiť hlavu, aby si mohol plachtu dobre prezrieť a ohmatať chlpmi na pysku. Len ak dlho zaryto stojí na mieste, pokúste sa ho rozhýbať navedením do strany (keď urobí krok, hneď ho stočte späť k plachte). Postupne, keď ho budete povzbudzovať, sa odváži na plachtu stúpiť oboma prednými nohami. Tam ho nechajte v uvoľnení postáť a až potom pokračujte - niektoré kone totiž majú tendenciu z plachty explozívne odskočiť, preto pri tomto cvičení nikdy nestojte priamo pred zvieraťom!!! Aj keď teda možno Váš kôň po prvý raz vystrašene cez plachtu preskočí, pochváľte ho a preveďte ho cez ňu znova, tento raz z opačnej strany. Obrňte sa trpezlivosťou a dobrou náladou a opakujte, až kým nebude kôň chodiť cez plachtu celkom uvoľnene a s nízkym krkom. Neskôr môže na plachte nacvičovať aj pokojné státie alebo cez ňu dokonca cúvať, vysielať koňa na kruh a tak ho nechať po plachte kráčať a klusať... Nech je to pre Vás oboch zaujímavé. ;-)




Keď si kôň plachtu dosýtosti očuchá a skontroluje, odváži sa na ňu aj vstúpiť.

Keď už prechádzanie plachty a státie na nej nerobí žiaden problém, skúste plachtu napoly zdvihnúť zo zeme a takto ju dajte koni najprv očuchať, potom ho ňou začnite hladiť - najprv po pleci, potom po kohútiku, krku, chrbte, napokon mu ju preložte cez zadok... Keď prestane ustupovať, skúste plachtu trochu aj ovinúť okolo krku, trupu, nôh... Poslednou úrovňou je, ak Vám kôň dovolí pretiahnuť mu plachtu cez hlavu a zakryť mu ňou oči - to je prejav absolútnej dôvery. No ešte predtým, než sa o to pokúsite, musí kôň akceptovať plachtu na krku, so sklonenou hlavou. ;-) Napokon môžete ešte skúsiť plachtou mávať a šuchotať okolo koňa, aby sa nebál ani prudko sa pohybujúcich vecí.


Ak budete postupovať citlivo a s rozvahou, zanedlho sa kôň pokojne nechá plachtou aj zakryť.

S igelitom môžete koňa oboznámiť ešte jedným spôsobom, ktorý veľmi posilňuje jeho sebadôveru - priviažte riadne lesklý a šuchotavý sáčok k drezúrnemu bičíku alebo prútu. Túto výcvikovú pomôcku dajte koni najskôr očuchať, potom ho ňou hlaďte po celom tele, napokon, keď to akceptuje pokojne, ňou mávajte okolo koňa aj nad ním, pred ním. Na samý koniec sáčok podržte koni nízko nad zemou pred nosom a dajte mu signál, aby vykročil (je dobré začať pred koňom, teda v 1. vodiacej pozícii). Možno spočiatku bude váhať, ale keď uvidí, že sáčok pred ním vlastne "uteká", čoskoro ho to začne veľmi baviť, ochotne aj nakluše a bude po sáčku chňapať zubami v domnienke, že "zaháňa nepriateľa"! :D Len ho nenechajte, aby sa príliš rozvášnil - mohol by Vás tak totiž (aj nechtiac) ohroziť. ;-) Ak ste tieto cvičenia s igelitom robili správne, Váš kôň si trepotavé farebné veci síce stále bude všímať, ale už na ne nebude reagovať panicky. :)


S igelitom môže byť aj zábava... ;-)

Ak Vášho koňa tieto "cvičenia na odvahu" bavia, skúste aj ďalšie veci - dáždnik, zástavu, plechovky naplnené ryžou, rolničky, závoj z plastovej pásky pouväzovanej na paličke... Fantázii sa medze nekladú. ;-)


Záver

Tu končí prvá časť V. dielu seriálu o práci zo zeme, dokončíme ho v druhej časti.


Zdroje:
Moje vlastné myšlienky, vedomosti a skúsenosti.
Klaus Ferdinand Hempfling: Tanec s koňmi, Praha, Brázda, 2007
L. Bayley: Práce ze země, Praha, Metafora, 2006
L. Bayley: Kôň a jeho reč, Praha, Cesty, 2003
Richard Maxwell: Výcvik mladého koně, Praha, Metafora, 2009
Vlastné fotografie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.